Psychiater o účinkoch LSD a „bad tripoch“: Úroveň debaty o drogách je slabá

Martin Šurkala je v Nemecku atestovaný psychiater a psychoterapeut. V roku 2012 ukončil štúdium na lekárskej fakulte v Bratislave a ďalej sa vzdelával na psychiatrickej klinike v Bádensku-Württembersku, skúsenosti zbieral na oddeleniach sociálnej, forenznej, adiktologickej psychiatrie, neuropsychiatrie aj na oddelení neurológie. Od roku 2016 žije s rodinou v Rakúsku, kde pracuje ako psychiater. Je spoluzakladateľom Slovenskej psychedelickej spoločnosti (SAPAS), ktorá sprostredkúva verejnosti poznatky o výskume psychedelických látok.

V rozhovore vysvetľuje:

• čo je „bad trip“, ako tento stav vzniká a s ktorými drogami sa spája,
• aké má LSD pre človeka riziká a že sa stáva, že človek má problém s nespracovaným náročným tripom,
• či by psychedeliká mohli liečiť duševné poruchy a depresie,
• že by ich nemali užívať ľudia, ktorí mali psychotickú skúsenosť, alebo ju mal niekto v rodine,
• prečo u nás debata o drogách zaostáva za vedou a medicínou.

Líder Progresívneho Slovenska/Spolu Michal Truban sa priznal k tomu, že vyskúšal LSD. Môže to politika poškodiť v kariére?

K politike by som sa vyjadrovať nechcel. Veľmi by som si želal, aby sa dôležitá a na Slovensku dlhodobo prehliadaná téma, akou sú psychedelické látky, dostala do verejnej debaty aj iným spôsobom než cez politický boj.

Bolo by tiež dobré, keby sa debata viedla na základe súčasných vedeckých poznatkov a nie podľa čisto osobných sympatií či antipatií k tejto téme.

Čo vám na súčasnej debate prekáža?

Vidno, aká slabá je informovanosť aj medzi odborníkmi. Zachytil som informáciu, že „bad trip“, o ktorom sa hovorí v spomínanom videu, sa vraj spája s užívaním amfetamínov či marihuany. To ma prekvapilo.

Narážate zrejme na slová psychologičky Barbory Kuchárovej, spájajúce „bad trip“ s extázou a pervitínom, keď nášmu kolegovi povedala, že „tento slangový výraz sa skôr používa na to, keď sa ľuďom začne z tela vyplavovať pervitín alebo extáza, pričom zažívajú veľmi zlé pocity“. To nesedí? 

Nie. Takzvaný bad trip sa spája s klasickými psychedelickými látkami, kam pervitín ani extáza nepatria. Označuje náročnú skúsenosť či prežívanie počas psychedelického zážitku, pričom aj tento výraz je v súčasnosti pokladaný za zastaraný.

Nesúvisí „bad trip“ ani s marihuanou? Český psychológ Jindřich Cupák v denníku Pravda na otázku, „či sa bad trip vyskytuje pri marihuane“, odpovedal toto: „Samozrejme. Dlhodobejšie užívanie konopných drog prispieva k rozvoju psychotických porúch. Spôsobuje najťažšie duševné poruchy, narušené myslenie a vnímanie.“

Rozhovor s pánom Cupákom obsahuje viacero nepresností, skreslení a nepochopení drogovej problematiky. Opakujem, že „bad trip“ sa spája s psychedelickými látkami ako stav počas ich užitia a účinku, nie neskôr ani inokedy. „Bad trip“ nie je psychiatrická ani depresívna porucha.

Na celom rozhovore v Pravde ma zarazila ľahkosť, s akou respondent spochybňuje celé dnešné vedecké poznanie a stovky peer reviewed vedeckých prác. Takéto vyjadrenia od odborníka na duševné zdravie, ktorý svoj názor povyšuje nad rigorózne štúdie z renomovaných univerzít, nás v Slovenskej psychedelickej spoločnosti obzvlášť mrzia.

Čo je „dopamínový rauš“, o ktorom Truban hovorí v prednáške?

Pri LSD k nijakému dopamínovému raušu nedochádza. Ani pri iných klasických psychedelikách, keďže s dopamínovými receptormi reagujú veľmi okrajovo. Psilocybín a DMT s nimi nereagujú vôbec.

Ak si človek myslí, že prežíva dopamínový rauš, ale neprežíva ho, môže to byť rizikové. Ak si vezme psychedelické látky „nadivoko“, teda bez odborného dohľadu a správnych informácií, môže dôjsť k nebezpečným situáciám, napríklad skombinuje látky, ktoré by sa za žiadnych okolností kombinovať nemali. Stáva sa napríklad, že niekto v domnení, že zažíva dopamínový rauš, skombinuje MDMA a SSRI antidepresíva a privodí si veľmi nebezpečný sérotonínový syndróm.

Je LSD halucinogénna droga?

Hoci sa tak bežne zvykne nazývať, je to jeden z najčastejších omylov a mýtov. Z psychopatologického hľadiska sa zmeny vnímania,