Denník N

Čo sme robili pred 30 rokmi: Ako som sa vyhol väzeniu

Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý v auguste 1999 pri desiatom výročí zatknutia Bratislavskej päťky. Foto - TASR
Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý v auguste 1999 pri desiatom výročí zatknutia Bratislavskej päťky. Foto – TASR

V téme Čo sme robili v roku 1989 zverejňujeme osobné spomienky Martina M. Šimečku a jeho hostí na udalosti a zážitky v priebehu roka, v ktorom padol komunistický režim, hoci takmer nikto nepredvídal, že sa to stane.

Môj otec v marci roku 1989 dokončil knihu „Koniec nehybnosti“, v ktorej predpovedal pád komunistického režimu. Sám sa však odvtedy až do novembra paradoxne uchýlil k pasivite, ktorá mala k nehybnosti dosť blízko.

Celé leto trávil na chalupe neďaleko Velkého Meziříčí, chodil s mojou mamou na huby, okopával záhradu a občas si sadol za písací stroj. Ako keby si povedal, že už urobil dosť, teraz sa dejiny hýbu aj bez neho a jemu stačí ich pozorovať.

Prišli sme za nimi s rodinou na celý august, lebo som sa chcel vyhnúť výročiu okupácie. Pred rokom, keď uplynulo od 21. augusta 1968 dvadsať rokov, so mnou komunisti vybabrali: vojaci ma zavolali na trojtýždňové manévre, ktoré som strávil v Malackách.

Bolo to odporné, lebo som mal mať ako kurič voľno, ale namiesto toho som trčal v kasárňach, aby ma mali komunisti pod dozorom. Preto som tentoraz ušiel na rodinnú chalupu na Moravu v nádeji, že tam ma vojaci a ich povolávací rozkaz nenájdu.

Bol som naivný. Štátna bezpečnosť vedela

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo sme robili v roku 1989

Teraz najčítanejšie