Denník N

Karol Kučera: Sampras hral hry rešpektu, vystrelil som doňho loptičku

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ak by sa nerozvádzal, kariéru mohol ešte minimálne dva roky potiahnuť. Karol Kučera pred začiatkom US Open spomína aj na svoj legendárny zápas proti Andremu Agassimu. S bývalou svetovou jednotkou má aktívnu bilanciu 4:3, zrejme aj vďaka špeciálnej taktike svojho vtedajšieho trénera Miloša Mečířa.

Kariéru ste ukončili ako 31-ročný. V jednom z rozhovorov ste povedali, že ľutujete, že ste nehrali dlhšie. Prečo?

Je mi to ľúto vtedy, keď vidím, že vek odchodu sa posúva smerom hore. Keď som skončil, telo mi ešte fungovalo, aj keď veľa hráčov na rozdiel odo mňa trápili zranenia, do formy sa vracali až po operáciách.

Mal som však súkromné problémy, rozvádzal som sa. Cítil som, že keby k tomu nedošlo, ešte nejaké dva roky som pokojne mohol hrať. Posledné dva roky kariéry dosť ovplyvnil môj zlý vzťah, nehral som plnohodnotne, ako som mohol.

Niečo podobné ste naznačovali aj pred dvomi rokmi v súvislosti so slabším obdobím Novaka Djokoviča…

Asi ako všade, aj v tenise je zázemie jeden z najdôležitejších aspektov. V tenise to však špeciálne vidno na výkone. Ak niekto nemá podporu svojho najbližšieho okolia, nevie sa tak dobre sústrediť, pripraviť a cíti sa slabší. Výkon ide dole.

Je náročné vždy sa sústrediť počas kočovného tenisového života?

Nie je to jednoduché. Niekto rád cestuje, iný je zas radšej doma. Niektorí potrebujú mať pri sebe blízkych, Roger (Federer, pozn. redakcie) so sebou vozí azda aj 20 ľudí a možno aj potrebuje celé poschodie hotela.

Ako ste to mali vy?

Bol som rád, keď som mal na turnaji trénera, kondičného trénera a partnerku či otca alebo sestru. Na druhej strane, toľko ľudí je náročné zorganizovať, tak mi, naopak, niekedy dobre padlo, keď som išiel na turnaj sám. Je dobré, keď si to hráč riadi podľa svojich pocitov. Ak vám to doma klape, podporu cítite aj na diaľku.

Predstavovali ste si ukončenie kariéry inak? Prišlo k nemu po finále Davisovho pohára 2005, kde ste najprv ako hráč tretej stovky podľahli Ivanovi Ljubičičovi a potom vás kapitán Miloš Mečíř nenominoval na zápas proti Mariovi Ančičovi. Slovensko prehralo, navyše sa veľa diskutovalo aj o Karolovi Beckovi, ktorý nemohol hrať pre doping.

Tušil som, že to bude koniec mojej kariéry. Bolo pre mňa úžasné, až splnenie sna, že som mohol hrať finále Davisovho pohára. To, že sme nevyhrali, bola len čerešnička, ktorá chýbala na torte. Bol by som radšej, keby som mohol nastúpiť na posledný zápas, ale nebol som v takom nastavení. Koniec nebol famózny, ale rozlúčka to bola pekná.

Ako vám Miloš Mečíř oznámil, že nebudete hrať? Čo ste prežívali?

Nebol som v šťastnom období, lebo som mal problémy v s

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie