Denník N

Pred 33 rokmi psy dotrhali východonemeckého študenta, ktorý chcel iba jedno: žiť slobodne

Hartmut Tautz
Hartmut Tautz

Hartmutovi Tautzovi k hranici zostávalo len dvadsať metrov, keď ho dobehli psy. Mohol žiť, keby mu naši vojaci pomohli.

Autor je publicista

Dňa 8. augusta 1986 sa odohral jeden z najznámejších a najkrutejších prípadov smrtiacich útokov pohraničníckych psov na československých hraniciach.

Osemnásťročný východonemecký čerstvý maturant Hartmut Tautz najprv pricestoval vlakom do Bratislavy, ubytoval sa na vysokoškolskom internáte Družba a niekoľko dní chodil do Petržalky pozorovať činnosť pohraničníkov. V uvedený deň sa po zotmení dostal k tzv. tylovému signalizačnému plotu, prestrihol vodiče a potom prešiel cez kukuričné pole až k hlavnej signálnej stene. Aj tu prestrihol vodiče, no to sa mu už stalo osudným. Nastal skrat, čo pohraničnej stráži signalizovalo narušenie priestoru. Hliadka okamžite vypustila útočné psy.

Tautz bežal ešte asi 250 metrov. K slobode, t. j. k rakúskemu územiu, mu chýbalo už len dvadsať metrov, keď ho psy dostihli a začali hrýzť a trhať. Psy mu stiahli kožu s vlasmi na zátylku, krv mu tiekla aj zo spánkovej časti, dohryzené mal v podstate celé telo. Namiesto zabezpečenia rýchlej lekárskej pomoci ho však pohraničníci, vojaci základnej služby Ivan Hirner a Oldřich Kovář, nechali tak. Kovář sa vypytoval v krutých bolestiach stonajúceho Tautza, či má aj spoločníkov, a Hirner šiel hľadať ďalších možných utekajúcich.

Medzitým na miesto prišiel aj dozorujúci dôstojník Viliam Švirk, ktorý však Tautzovi takisto nepomohol. Neodviezli ho ani do nemocnice, ale len na rotu Pohraničnej stráže. Až privolaný lekár odviezol Tautza do vojenskej nemocnice, zachrániť ho však už nedokázal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie