Kto z nás sa teší na prvý deň v práci? Je normálne, že deti majú zo školy obavy, hovorí špeciálna pedagogička
Za obavami detí sa môže skrývať aj úzkosť rodičov. „Niektoré výskumy naznačujú, že pri prenose úzkosti je významnejšia rola otca. Základ je začať od vlastného prežívania a upokojenia,“ radí špeciálna pedagogička Soňa Pekarovičová.
V rozhovore hovorí aj o tom,
- ako zmierniť stres dieťaťa z nástupu do školy,
- kedy začať s prípravou detí na nový režim a skoré vstávanie,
- ako sa rozprávať s deťmi o ich obavách,
- ako podporovať nadväzovanie vzťahov
- a ako učiť dieťa samostatnosti.
My sme sa ako škôlkari nevedeli dočkať, kedy už konečne nastúpime do školy. Stretávate sa často s tým, že sa prváci do školy netešia? Čo s tým ako rodičia môžeme robiť?
Určite je u detí častá obava z neznámeho. Už len potvrdenie od rodičov, že „je v poriadku, ak sa netešíš na školu“, je podporujúce. Určite viac ako vety typu „nemáš sa čoho báť“.
Úprimne, kto z nás sa teší na prvý deň v práci? Je normálne cítiť obavy. Deťom môže v hlave víriť množstvo otázok. Aká bude pani učiteľka? Budem tam mať kamarátov? Bude sa v škole páčiť moje oblečenie? Ako bude vyzerať prvý deň? Kde budem a s kým? Je dobré, ak deti majú čo najviac konkrétnych odpovedí. Veta „Myslím si, že aj iné deti cítia obavy zo školy“ im dáva informáciu, že v tom nie sú samé.
Súčasťou pocitov môže byť aj smútok za škôlkou, pani učiteľkou a kamarátmi zo škôlky. Tu môže pomôcť rozlúčkový rituál. Dohodnutie si ešte návštevy pani učiteľky v škôlke alebo pozvanie spolužiakov na návštevu. Pri tom všetkom by sme však nemali zabúdať na pozitívne aspekty školy. Rozprávať sa o tom, na čo sa v škole deti tešia, by malo byť súčasťou rozhovorov o škole.
Za strachom detí sa niekedy skrývajú aj obavy samotných rodičov. Ako si s nimi poradiť?
Ako základ vnímam, aby rodičia poznali vlastné emócie. Pokiaľ oni samotní cítia obavy, je dobré, aby ich uvoľnili. Aby im dali priestor. Niekedy stačí, že si napíšu na papier, čoho sa vlastne obávajú, a hľadajú na to stratégie. Čo môžem urobiť preto, aby sa obavy nenaplnili? Emočná vyrovnanosť rodičov je veľmi dôležitý faktor, pretože úzkostné správanie rodičov a detí sa vzájomne ovplyvňuje. V pozitívnom i negatívnom smere. Odporučila by som, aby si tento vlastný emočný vhľad urobili obaja rodičia. Niektoré výskumy naznačujú, že pri prenose úzkosti je významnejšia rola otca
