Denník N

V Podnestersku hrozí nový konflikt, susedia už nechcú pustiť ruských vojakov

Nový gubernátor Odeskej oblasti Saakašvili chce lepšie strážiť hranice s proruským Podnesterskom pred pašerákmi aj ruskými vojakmi. Ruské médiá mu už pripomínajú vojnu, ktorej čelil v roku 2008.

Tiraspol, hlavné mesto nikým neuznanej repubiliky.  Foto - AP
Tiraspol, hlavné mesto nikým neuznanej republiky. Foto – AP

Na ľavom brehu rieky Dnester, kúsok od Čierneho mora leží malé úzke proruské separatistické územie Podnestersko.

Akýsi postsovietsky skanzen, kde sa dodnes uctieva Lenin a tajná služba sa volá KGB, patrí de iure Moldavsku, malej chudobnej krajine vkliesnenej medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktorá by sa rada dostala do Európskej únie. De facto je však pod kontrolou ruskej armády a bábkovej prokremeľskej vlády.

Prečo to píšeme práve teraz? Pretože sa pomaly zabudnutý zamrznutý konflikt, nie tak ďaleko od slovenských hraníc, znovu dostal na titulné strany ruských, ukrajinských aj moldavských novín, a to nemusí veštiť nič dobré.

Podnestersko na mape (v angličtine Transnistria). Zdroj: Washington Post)
Podnestersko na mape (v angličtine Transnistria). Zdroj – Washington Post

Koniec vojenskej spolupráce s Ruskom

Podnestersko

  • Nikým neuznaný polmiliónový štát podporovaný Moskvou vyhlásil v roku 1990 nezávislosť od Moldavska, ktorému de iure patrí.
  • Ruská armáda vstúpila do vojny o Podnestersko v roku 1992, ktorá stála životy sedemsto ľudí, a je tam dodnes.
  • V roku 2006 sa v neuznanom referende 97,2 percenta vyslovilo za nezávislosť a pridruženie sa k Rusku.

Na začiatku bolo rozhodnutie ukrajinskej vlády prerušiť vojenskú spoluprácu s Ruskom. Odôvodnenie znie logicky – ruská armáda podľa Kyjeva masívne pomáha proruským separatistom okupovať veľkú časť Luhanskej a Doneckej oblasti a bojovať proti ukrajinskej vláde.

Súčasťou dohody je však aj povolenie na tranzit ruských vojakov do Podnesterska – pofidérnej proruskej exklávy, ktorou si Moskva udržiava tlak na jednu z postsovietskych republík, ktoré by rady na Západ. Na svete ju uznávajú len podobné separatistické republiky vyživované Kremľom – Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach.

Keď prvých ruských vojakov poslali Ukrajinci späť domov, ruské ministerstvo zahraničných vecí okamžite vyjadrilo znepokojenie. „Vážne to ohrozuje plnenie ich misie pre zabezpečenie mieru a bezpečia na Dnestri,“ vyhlásila ešte v máji ruská diplomacia.

Ruské noviny Izvestia išli ešte ďalej, keď napísali, že rozviazanie dohody z roku 1995 by mohlo viesť k opakovaniu situácie z roku 2008 (vojna s Gruzínskom o Južné Osetsko), tentoraz by však išlo o Podnestersko.

Hystéria po Saakašvilim

O to väčšia hystéria v ruských médiách sa začala, keď ukrajinský prezident vymenoval na post gubernátora Odeskej oblasti hraničiacej s Podnesterskom gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý sa do spomínanej bleskovej päťdňovej vojny v čase olympijských hier v Číne nechal vyprovokovať.

Z metropoly Podnesterska Tiraspolu je to do čiernomorského prístavu a jeho príjemných pláží len na skok. V Podnestersku je, ako píše Financial Times, základňa s 1350 ťažko ozbrojenými ruskými vojakmi. Tí napríklad podľa agentúry Ria Novosti teraz cvičili zaobchádzanie s protitankovými strelami Fagot. Predtým zase skúšali svoje sily ruskí snajperi.

„Strata pozemnej cesty cez Ukrajinu by znamenala, že Rusko by muselo zásobovať svoju základňu vzdušnou cestou cez moldavskú metropolu Kišiňov a cez moldavské územie,“ píše britský denník, podľa ktorého prinajmenšom dva ruské denníky špekulujú, že hlavnou úlohou Saakašviliho v Odeskej oblasti je blokáda susedného Podnesterska.

Blokáda Rusov či kontrabandu?

Gruzínsky exprezident, ktorý kedysi študoval v New Yorku aj Kyjeve, v utorok vyhlásil, že treba posilniť hranice s Podnesterskom.

„Z tohto územia ide kontraband, narkotiká, zbrane, destabilizácia a nič dobré. Je to jednoducho otázka vnútornej bezpečnosti a našich ekonomických zájmov,“ vyhlásil čerstvý gubernátor Odeskej oblasti s novým ukrajinským občianstvom podľa agentúry Interfax.

Európska policajná pohraničná misia pri Moldavsku a Ukrajine (EUBAM) by mu vzhľadom na pašerácku povesť regiónu viac-menej dala za pravdu.

Podobne ako v gruzínskych separatistických republikách, aj tu vydávajú miestnym ruské pasy. FOTO - TASR/AP
Podobne ako v gruzínskych separatistických republikách, aj tu vydávajú miestnym ruské pasy. FOTO – TASR/AP

 

„Anexia Krymu a kríza na Ukrajine dala podnesterskému problému novú dynamiku: dovtedajšia dynamická ekonomická spolupráca a priateľské politické vzťahy medzi týmto sporným územím a susediacim ukrajinským regiónom Odesa, vrátane de facto tolerancie ilegálneho obchodu, pašovania tovarov, či celkového nezáujmu zo strany Ukrajiny o prispenie k riešeniu, sa výrazne zmenili,“ rozpráva Denníku N analytik Slovenskej atlantickej komisie Michal Skala.

„S rastúcim konfliktom si Ukrajina začala naplno uvedomovať, že Podnestersko je pre ňu veľkým bezpečnostným rizikom: ako zdroj pašovaných zbraní pre povstalcov na východe krajiny, ako zdroj ruských vojakov (špeciálnych síl, trénerov a špiónov) smerujúcich do konfliktných oblastí, prípadne ako dobrý východiskový bod na zvyšovanie napätia aj v samotnej Odese,“ dodáva Skala.

Ako príklad uvádza zjavenie sa zakladateľa podnesterskej KGB, ruského občana Vladimira Antyufeyeva, v júli 2014 ako vicepremiéra Doneckej ľudovej republiky.

Ukrajinci preto podľa Skalu začali byť oveľa asertívnejší, než bola Moskva doteraz zvyknutá: začali sprísňovať kontroly na hraniciach, rozmiestňovať viac síl na check-pointoch a hraniciach. Aktívnejší pritom začali byť aj samotní Moldavci. Tiež začali blokovať prístup predstaviteľom Podnesterska či ruským vojakom.

Reakcie ruských médií na vývoj na Ukrajine boli znovu dramatické a znovu pripomínali vojnu v roku 2008: „Situácia v Podnestersku je teraz výbušná (Pravda.ru)“, „Porošenko chce vziať ako rukojemníkov 200-tisíc Rusov žijúcich v Podnestersku“ (Rossijskaja gazeta), „Ukrajina zablokovala Podnestersko“ (dni.ru), „V Rusku sa objavila hrozba väčšia ako Ukrajina“ (utro.ru).

Keď ide ekonomika dole

V Podnestersku sa medzitým aj v súvislosti s krízou na Ukrajine a Rusku začala výrazne zhoršovať ekonomická situácia. „V novembri navyše prestali Rusi na chvíľu posielať prídavky na dôchodky obyvateľom vo výške 15 dolárov na hlavu – to síce potom obnovili, ale v prepočte na miestny rubeľ, ktorý je teraz silnejší ako ruský, je to už menej peňazí,“ rozpráva Skala.

Pripomína tiež, že Moskva nedala Podnestersku pôžičku, o ktorú ju žiadali, a v metalurgickom závode MMZ – najväčší zamestnávateľ v regióne – začalo hroziť prepúšťanie.

„Odhliadnuc od médií je ruská reakcia na situáciu pomerne pasívna a nerobia nejaké zásadné kroky,“ hovorí Skala. Vypovedanie zmlúv s Ruskom de facto na situácii takmer nič nemení. Ukrajina v posledných rokoch viackrát nepovolila Rusku transport, napríklad previesť nové vrtuľníky. „Súčasťou danej zmluvy totiž bolo, že takéto presuny a transfery sa vždy museli konať s povolením Kyjeva, ktorý ich už dlhšie nevydáva,“ dodáva Skala.

Ruský prezident Putin je v Podnestersku populárny. Miestnym dáva lacný plyn, pasy aj dôchodky. FOTO - TASR/AP
Ruský prezident Putin je v Podnestersku populárny. Miestnym dáva lacný plyn, pasy aj dôchodky. FOTO – TASR/AP

Nepríjemné je to však pre Moskvu v kombináciii s postojom moldavských autorít, ktoré na letisku v Kišiňove už viackrát poslali ruských vojakov späť do Ruska. „To má v Podnestersku okolo 1200-1500 vojakov, z nich je však len časť uznaná Kišiňovom ako ‚mierotvorci‘ po podnesterskej vojne. Tí právo vstupu do Podnesterska majú za podmienky, že Kišiňov dostane informáciu s mesačným predstihom,“ hovorí slovenský analytik.

Blokovanie ruských vojakov Kišiňovom je tak podľa neho v podstate len riadnym uplatňovaním zákonov zo strany Moldavska. A Ukrajincom ide hlavne o zastavenie pašeráctva na hraniciach. „Ťažko však hovoriť o nejakej ekonomickej blokáde, kedže obyvatelia Podnesterska môžu so svojimi pasmi naďalej riadne cestovať, a obchod či zásobovanie, pokiaľ nejde o dovoz zbraní či nelegálne prechody hraníc, nikto na hraniciach neblokuje,“ dodáva Skala.

Navyše, ak si chce Rusko udržiavať vplyv na Moldavsko, v jeho záujme nie je vyvolať konflikt, ktorý by sa skončil ešte väčšou izoláciou Podnesterska od Moldavska a napojením sa na Rusko. Moskva by sa tak podľa Skalu mohla obrať o scenár podobný Donbasu na východe Ukrajiny.

Svet

Teraz najčítanejšie