V Podnestersku hrozí nový konflikt, susedia už nechcú pustiť ruských vojakov

Na ľavom brehu rieky Dnester, kúsok od Čierneho mora leží malé úzke proruské separatistické územie Podnestersko.

Akýsi postsovietsky skanzen, kde sa dodnes uctieva Lenin a tajná služba sa volá KGB, patrí de iure Moldavsku, malej chudobnej krajine vkliesnenej medzi Ukrajinou a Rumunskom, ktorá by sa rada dostala do Európskej únie. De facto je však pod kontrolou ruskej armády a bábkovej prokremeľskej vlády.

Prečo to píšeme práve teraz? Pretože sa pomaly zabudnutý zamrznutý konflikt, nie tak ďaleko od slovenských hraníc, znovu dostal na titulné strany ruských, ukrajinských aj moldavských novín, a to nemusí veštiť nič dobré.

Koniec vojenskej spolupráce s Ruskom

• Nikým neuznaný polmiliónový štát podporovaný Moskvou vyhlásil v roku 1990 nezávislosť od Moldavska, ktorému de iure patrí.
• Ruská armáda vstúpila do vojny o Podnestersko v roku 1992, ktorá stála životy sedemsto ľudí, a je tam dodnes.
• V roku 2006 sa v neuznanom referende 97,2 percenta vyslovilo za nezávislosť a pridruženie sa k Rusku.

Na začiatku bolo rozhodnutie ukrajinskej vlády prerušiť vojenskú spoluprácu s Ruskom. Odôvodnenie znie logicky – ruská armáda podľa Kyjeva masívne pomáha proruským separatistom okupovať veľkú časť Luhanskej a Doneckej oblasti a bojovať proti ukrajinskej vláde.

Súčasťou dohody je však aj povolenie na tranzit ruských vojakov do Podnesterska – pofidérnej proruskej exklávy, ktorou si Moskva udržiava tlak na jednu z postsovietskych republík, ktoré by rady na Západ. Na svete ju uznávajú len podobné separatistické republiky vyživované Kremľom – Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach.

Keď prvých ruských vojakov poslali Ukrajinci späť domov, ruské ministerstvo zahraničných vecí okamžite vyjadrilo znepokojenie. „Vážne to ohrozuje plnenie ich misie pre zabezpečenie mieru a bezpečia na Dnestri,“ vyhlásila ešte v máji ruská diplomacia.

Ruské noviny Izvestia išli ešte ďalej, keď napísali, že rozviazanie dohody z roku 1995 by mohlo viesť k opakovaniu situácie z roku 2008 (vojna s Gruzínskom o Južné Osetsko), tentoraz by však išlo o Podnestersko.

Hystéria po Saakašvilim

O to väčšia hystéria v ruských médiách sa začala, keď ukrajinský prezident vymenoval na post gubernátora Odeskej oblasti hraničiacej s Podnesterskom gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý sa do spomínanej bleskovej päťdňovej vojny v čase olympijských hier v Číne nechal vyprovokovať.

Z metropoly Podnesterska Tiraspolu je to do čiernomorského prístavu a jeho príjemných pláží len na skok. V Podnestersku je, ako píše Financial Times, základňa s 1350 ťažko ozbrojenými ruskými vojakmi. Tí napríklad podľa agentúry Ria Novosti teraz cvičili zaobchádzanie s protitankovými strelami Fagot. Predtým zase skúšali svoje sily ruskí snajperi.

„Strata pozemnej cesty cez Ukrajinu by znamenala, že Rusko by muselo zásobovať svoju základňu vzdušnou cestou cez moldavskú metropolu Kišiňov a cez moldavské územie,“ píše britský denník, podľa ktorého prinajmenšom dva ruské denníky špekulujú, že hlavnou úlohou Saakašviliho v Odeskej oblasti je blokáda susedného Podnesterska.

Prečítajte si

Cirkus či múdry ťah? Gruzínec Saakašvili povedie ruskojazyčnú oblasť Ukrajiny

Blokáda Rusov či kontrabandu?

Gruzínsky exprezident, ktorý kedysi študoval v New Yorku aj Kyjeve, v utorok vyhlásil, že treba posilniť hranice s Podnesterskom.

„Z tohto územia ide kontraband, narkotiká, zbrane, destabilizácia a nič dobré. Je to jednoducho otázka vnútornej bezpečnosti a našich ekonomických zájmov,“ vyhlásil čerstvý gubernátor Odeskej oblasti s novým ukrajinským občianstvom podľa agentúry Interfax.

Európska policajná pohraničná misia pri Moldavsku a Ukrajine (EUBAM) by mu vzhľadom na pašerácku povesť regiónu viac-menej dala za pravdu.

 

„Anexia Krymu a kríza na Ukrajine dala podnesterskému problému novú dynamiku: dovtedajšia dynamická ekonomická spolupráca a priateľské politické vzťahy medzi týmto sporným územím a susediacim ukrajinským regiónom Odesa, vrátane de facto tolerancie ilegálneho obchodu, pašovania tovarov, či celkového nezáujmu zo strany Ukrajiny o prispenie k riešeniu, sa výrazne zmenili,“ rozpráva Denníku N analytik Slovenskej atlantickej komisie Michal Skala.

„S rastúcim konfliktom si Ukrajina začala naplno uvedomovať, že Podnestersko je pre ňu veľkým bezpečnostným rizikom: ako zdroj pašovaných zbraní pre povstalcov na východe krajiny, ako zdroj ruských vojakov (špeciálnych síl, trénerov a špiónov) smerujúcich do konfliktných oblastí, prípadne ako dobrý východiskový bod na zvyšovanie napätia aj v samotnej Odese,“ dodáva Skala.

Ako príklad uvádza zjavenie sa zakladateľa podnesterskej KGB, ruského občana Vladimira Antyufeyeva, v júli 2014 ako vicepremiéra Doneckej ľudovej republiky.

Ukrajinci preto podľa Skalu začali byť oveľa asertívnejší, než bola Moskva doteraz zvyknutá: začali sprísňovať kontroly na hraniciach, rozmiestňovať viac síl na check-pointoch a hraniciach. Aktívnejší pritom začali byť aj samotní Moldavci. Tiež začali blokovať prístup predstaviteľom Podnesterska či ruským vojakom.

Reakcie ruských médií na vývoj na Ukrajine boli znovu dramatické a znovu pripomínali vojnu v roku 2008: „Situácia v Podnestersku je teraz výbušná (Pravda.ru)“, „Porošenko chce vziať ako rukojemníkov 200-tisíc Rusov žijúcich v Podnestersku“ (Rossijskaja gazeta), „Ukrajina zablokovala Podnestersko“ (dni.ru), „V Rusku sa objavila hrozba väčšia ako Ukrajina“ (utro.ru).

Keď ide ekonomika dole

V Podnestersku sa medzitým aj v súvislosti s krízou na Ukrajine a Rusku začala výrazne zhoršovať ekonomická situácia. „V novembri navyše prestali Rusi na chvíľu posielať prídavky na dôchodky obyvateľom vo výške 15 dolárov na hlavu – to síce potom obnovili, ale v prepočte na miestny rubeľ, ktorý je teraz silnejší ako ruský, je to už menej peňazí,“ rozpráva Skala.

Pripomína tiež, že Moskva nedala Podnestersku pôžičku, o ktorú ju žiadali, a v metalurgickom závode MMZ – najväčší zamestnávateľ v regióne – začalo hroziť prepúšťanie.

„Odhliadnuc od médií je ruská reakcia na situáciu pomerne pasívna a nerobia nejaké zásadné kroky,“ hovorí Skala. Vypovedanie zmlúv s Ruskom de facto na situácii takmer nič nemení. Ukrajina v posledných rokoch viackrát nepovolila Rusku transport, napríklad previesť nové vrtuľníky. „Súčasťou danej zmluvy totiž bolo, že takéto presuny a transfery sa vždy museli konať s povolením Kyjeva, ktorý ich už dlhšie nevydáva,“ dodáva Skala.

Nepríjemné je to však pre Moskvu v kombináciii s postojom moldavských autorít, ktoré na letisku v Kišiňove už viackrát poslali ruských vojakov späť do Ruska. „To má v Podnestersku okolo 1200-1500 vojakov, z nich je však len časť uznaná Kišiňovom ako ‚mierotvorci‘ po podnesterskej vojne. Tí právo vstupu do Podnesterska majú za podmienky, že Kišiňov dostane informáciu s mesačným predstihom,“ hovorí slovenský analytik.

Blokovanie ruských vojakov Kišiňovom je tak podľa neho v podstate len riadnym uplatňovaním zákonov zo strany Moldavska. A Ukrajincom ide hlavne o zastavenie pašeráctva na hraniciach. „Ťažko však hovoriť o nejakej ekonomickej blokáde, kedže obyvatelia Podnesterska môžu so svojimi pasmi naďalej riadne cestovať, a obchod či zásobovanie, pokiaľ nejde o dovoz zbraní či nelegálne prechody hraníc, nikto na hraniciach neblokuje,“ dodáva Skala.

Navyše, ak si chce Rusko udržiavať vplyv na Moldavsko, v jeho záujme nie je vyvolať konflikt, ktorý by sa skončil ešte väčšou izoláciou Podnesterska od Moldavska a napojením sa na Rusko. Moskva by sa tak podľa Skalu mohla obrať o scenár podobný Donbasu na východe Ukrajiny.