Denník N

Harabin predsedom Najvyššieho súdu? Otázky, na ktoré by si mali odpovedať sudkyne a sudcovia

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Klamstvá a jedovaté sliny na každom kroku. Výmysly a prekrúcanie faktov. Záplava slov, ktoré nepatria do slovníka sudcu, ba ani slušného človeka. Tak by predseda Najvyššieho súdu nemal vyzerať.

Autor je bývalý poradca prezidenta republiky

Štefan Harabin kandiduje na funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Asi nájde medzi oprávnenými osobami také, ktoré ho navrhnú za kandidáta.

Jeho zámer stať sa po tretíkrát predsedom najvyššej súdnej inštancie sa nedá namietať. Koná legitímne. V súlade, ako zvykne hovoriť, so zákonom. Ak ho navrhnú, napríklad sudkyne a sudcovia Najvyššieho súdu, je to ich neodňateľné právo. Rovnako má právo byť zvolený v Súdnej rade, dodám, za rovnakých podmienok, ako aj iní kandidáti.

Problém však nespočíva vo formálnom dodržiavaní a rešpektovaní zákona; zásadná otázka je, či sudca Štefan Harabin spĺňa morálne a odborné predpoklady na zastávanie postu šéfa justície.

Diskvalifikácia už v roku 2003

Vrátim sa trochu do histórie. Na konci roku 2002 bol Štefan Harabin zvolený Súdnou radou, ktorej predsedal, za kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Jeho protikandidát Sergej Kohut podal sťažnosť na Ústavný súd a uspel. K zvoleniu Harabina došlo za ťažkého porušenia ústavnosti, ktorého sa dopustil práve tento kandidát. Hlasoval sám o sebe. Ústavný súd zabránil prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, aby ho vymenoval.

Takáto diskvalifikácia Štefana Harabina by mala v inom justičnom pôsobisku postačovať na to, aby bol navždy vylúčený z uchádzania sa o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Štefan Harabin

Teraz najčítanejšie