Nový album pesničkárky Sone Horňákovej patrí k tomu najlepšiemu, čo tento rok vzniklo
Ôsmy album na jednej strane pokračuje v línii jej posledných projektov, ale zároveň sa z nej aj dôsledne vymyká.
Keď sa povie „pesničkár“, myslí sa tým hudobník, ktorý si skladá hudbu, píše texty a zároveň tieto piesne aj interpretuje. Pôvodný anglický názov „singer/songwriter“ je určite oveľa výstižnejší, pretože charakterizuje umelca a jeho výpoveď ako celistvú entitu.
Táto nálepka však nehovorí nič ani o štýle, ani o žánri – pesničkárom totiž môže byť folkový hudobník, ale aj povedzme rocker či dokonca folklorista… Ako už bolo povedané – pesničkárstvo je komplexnou umeleckou aj osobnostnou výpoveďou. Autor/interpret nie je odkázaný na to, čo mu prinesie niekto iný, ale hovorí (a spieva) sám za seba.
Soňa Horňáková je v tomto zmysle naozaj pesničkárkou telom aj dušou. Krok za krokom, každým novým albumom smeruje k celistvému umeleckému vyjadreniu. Aj keď pôvodne vychádzala z folku, už dávno sa nedrží len tradičného folkového modelu osamelej speváčky s gitarou, ale skúša presahy aj do iných území.
V 80. a 90. rokoch ukázala svoje hitmakerstvo, keď nahrala viacero nádherných piesní (Biely pavúk, Veľký voz, Dve básne pána Hikmeta), ktoré boli – na rozdiel od tvorby iných folkových pesničkárov – svojou prívetivou, neprvoplánovou hitovosťou akceptovateľné aj pre mainstreamové rozhlasové a televízne médiá.
Klasický pesničkový model jej už nestačí
Akoby len tak mimochodom získala koncom 80. rokov bronzovú Lýru, aby o pätnásť rokov neskôr zožala v podobe rešpektovaného Aurela aj uznanie kritikov za najlepší folkový album (Pozdrav z Teonatu, 2005).
Nielen z tohto je zrejmé, že akémukoľvek zaškatuľkovaniu sa bráni zubami-nechtami. A aj vlastnou tvorbou. K tomuto ešte pripočítajme obrazy, ktorými ilustrovala svoje albumy alebo aj nedávno vydanú knihu básní a textov Medzi mnou a mnou (Petrus, 2018) – tá zas zdôraznila poetickú stránku jej tvorby.
Na druhej strane je čoraz viac zrejmé, že klasický pesničkový model jej už prestáva vyhovovať.
