Sociálne siete necenzurujú konzervatívcov, hoci o tom môžeme pred voľbami počúvať

Už to prichádza. Extrémisti, konšpirátori a bizarné internetové postavičky roky vravia, že konzervatívny a kresťanský hlas je na sociálnych sieťach potláčaný. Stále častejšie však tento názor šíria aj demokratickí politici a novinári z profesionálnych médií.

S blížiacimi sa voľbami to môže byť len horšie a môžeme vídať viac špekulácií, že algoritmy služieb ako Facebook, Google, YouTube či Twitter pomáhajú liberálom a potápajú ich oponentov.

Aj preto je potrebné dať tieto názory do kontextu, pripojiť k nim fakty a dáta.

Hneď na úvod treba povedať jasne: doposiaľ žiaden výskum nepotvrdil, že by boli konzervatívci či kresťania na sociálnych sieťach znevýhodnení. A neexistujú ani žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by internetoví giganti systematicky potláčali konzervatívne názory.

Práve naopak, máme viacero dôkazov, ktoré podobné tvrdenia vyvracajú.

Google – darí sa virálom a dôveryhodným médiám

Špekulácie o diabolskom pláne internetových gigantov namierenom proti konzervatívcom dotiahol do mainstreamu americký prezident Donald Trump a jeho spojenci. Naposledy minulý týždeň písal na Twitteri, že vyhľadávač Google chystá sprisahanie a v roku 2020 chce nelegálne ovplyvniť americké prezidentské voľby.

U nás tento týždeň podobné úvahy rozvádzal Konzervatívny denník Postoj. „Vyberie Google prezidenta lepšie ako Američania?“ pýtal sa vo svojom článku Jaroslav Daniška.

Nepriniesol jednoznačnú odpoveď na túto otázku, ale pospájal rôzne výčitky voči Googlu, sociálnym sieťam či počítačovým hrám, aby došiel k záveru, že veľké internetové firmy treba rozdeliť. Samozrejme s dôvetkom, že liberáli bránia monopoly a blokujú snahy o ich reguláciu – hoci to nie je pravda.

Google odmieta tvrdenia Trumpa, niektorých konzervatívcov a republikánov, že sú vo výsledkoch vyhľadávania potláčaní.

K podobným výsledkom došiel aj týždenník Economist. Jeho analýza zhruba 175-tisíc odkazov z 37 médií nepreukázala, že by liberálne médiá (napríklad New York Times) mali v Googli lepšie výsledky ako konzervatívne (napríklad Fox News).

Ukázalo sa, že lepšiu pozíciu vo vyhľadávaní majú virálne správy a médiá, ktoré sú považované za dôveryhodnejšie (podľa fact-checkerov či podľa množstva vyhratých Pulitzerových cien).

Facebook – oba tábory majú podobné čísla

„Bol Facebook pri voľbách nestranný?“ Takú otázku dal v apríli do nadpisu článku dezinformačný web Hlavné správy. Reagoval na to, že šéf sociálnej siete Mark Zuckerberg hovoril o vražde Jána Kuciaka a víťazstve Zuzany Čaputovej vo voľbách. Štefan Harabin tvrdil, že ho pred voľbami cenzuroval Facebook aj YouTube. „Máme tu dočinenia s mocnými,“ strašil.

Predseda SNS a parlamentu Andrej Danko si zas nedávno sťažoval, že im pred eurovoľbami Facebook nefungoval tak, „ako funguje bežne“, a že online priestor bol „vykúpený záhadnými osobami“.

A samozrejme aj Trump má pocit, že jeho príspevky a názory konzervatívcov sú na sociálnej sieti diskriminované.

Aká je skutočnosť? Prakticky každý mesiac je americká konzervatívna televízia Fox News medzi tromi najpopulárnejšími médiami na Facebooku, ako vyplýva z dát analytickej spoločnosti Newswhip.

Nezisková organizácia Media Matters, ktorá má bližšie k americkým demokratom, 37 týždňov analyzovala takmer 400 facebookových stránok, ktoré pravidelne píšu o politike v USA, a zistila, že pravica aj ľavica má každý týždeň zhruba rovnaký počet interakcií, teda lajkov, komentárov a zdieľaní.

„Pravicové stránky získali v priemere 372-tisíc interakcií týždenne a ľavicové stránky získali v priemere 369-tisíc interakcií týždenne.“ Zistili tiež, že politicky vyhranené stránky boli na Facebooku úspešnejšie ako neutrálne.

Facebook si dal urobiť audit

Facebook v minulosti čelil výhradam pre predsudky voči obsahu od konzervatívcov. Nešlo však o žiaden zákerný algoritmus, ktorý by ich názory penalizoval, ale o ľudský faktor a moderátorov, ktorí vyberali články do už zrušenej sekcie „trending topics“.

Vlani sociálna sieť v reakcii na kritiku vytvorila komisiu, ktorú vedie bývalý republikánsky senátor Jon Kyl, aby urobila audit a zistila, či nedochádza k nejakej diskriminácii konzervatívcov na sieti. Komisia zatiaľ nezverejnila žiadnu správu a nepriniesla žiadne odporúčania pre Facebook. Kedy by mali byť výsledky jej auditu zverejnené, nie je známe.

Facebook sa zatiaľ snaží, aby rozplynul všetky podozrenia. V ostatných mesiacoch vodil novinárov na porady moderátorov obsahu, zverejnil pravidlá, na základe ktorých sa admini rozhodujú, a viackrát predstúpil pred politikov a úrady, aby im odpovedal na ich otázky.

Samozrejme, nerobí to dobrovoľne, ale len vďaka tlaku politikov, úradov a novinárov – konzervatívnych aj liberálnych.

Facebook má predsudky. Voči extrému

Facebook sa snaží obmedziť jeden druh obsahu na sieti, no nie sú to konzervatívne názory. Sociálna sieť vlani oznámila, že mení pravidlá a obmedzí šírenie senzačného a provokatívneho obsahu (tzv. borderline content).

Ukázalo sa totiž, že príspevky, ktoré majú blízko k tomu, čo je na sieti zakázané, sú na sieti populárnejšie. Vyvolávajú totiž emócie a reakcie ľudí, a tým pádom majú aj virálnejší potenciál.

Zuckerberg verí, že keď na sieti potlačí šírenie takéhoto obsahu, ľudia ho prestanú zdieľať a v konečnom dôsledku to zníži aj polarizáciu spoločnosti.

Facebook teda nechce diskriminovať konzervatívcov, ale extrémistov. Avšak práve tí sú často spojencami Donalda Trumpa. Aj preto Trump tvrdil, že zablokovanie konšpirátora Alexa Jonesa je dôkazom diskriminácie konzervatívcov, hoci šlo o zákaz niekoho, kto šíri lži a nenávisť.

Trump zorganizoval samit o sociálnych médiách a do Bieleho domu pozval viacerých pravicových aktivistov, šíriteľov dezinformácií, autorov meme obrázkov a trollov, aby spolu hovorili o cenzúre. Účastníkom sľúbil, že „preskúma všetky regulačné a legislatívne riešenia na ochranu slobody prejavu“.

V máji Trump spustil stránku, cez ktorú majú ľudia nahlasovať, ak boli na sociálnych sieťach cenzurovaní alebo ak majú dôkazy o diskriminácii konzervatívcov. Biely dom tvrdí, že vyzbieral už 15-tisíc anekdotických sťažností a úradníci pripravujú nariadenie na reguláciu sociálnych sietí.

Kritika internetových gigantov je skrátka súčasťou Trumpovej kampane rovnako ako aj jeho útoky na oponentov či novinárov. Jeho ataky často nebývajú podložené nijakými faktami, práve naopak, zvyknú sa opierať o nepravdy.

Je pravda, že sociálnu sieť využívajú mnohí, ktorí chcú ovplyvniť názory verejnosti a aj zasiahnuť do volieb.

Je pravda, že sociálne siete robia veľa chýb pri moderovaní obsahu – príspevky, ktoré by mali byť odstránené, tam často zostávajú, a naopak, príspevky, ktoré by mali ostať online, admini zmažú.

Je pravda, že veľké internetové formy podcenili viaceré hrozby, ignorovali varovania odborníkov a mnohé problémy spôsobili vedome.

Avšak stále neexistujú dôkazy o diskriminácii konzervatívcov a kresťanov na internete. Vieme len, komu šírenie takýchto špekulácií vyhovuje.