Denník N

Ak tí dobrí neboli v roku 1989 naozaj dobrí, tak ani zlí nemohli byť až takí zlí

20. decembra 1989 v Košiciach sa Václav Havel cez megafón prihovára k zamestnancom Oceliarne I. Východoslovenských železiarní Košice. Foto - TASR
20. decembra 1989 v Košiciach sa Václav Havel cez megafón prihovára k zamestnancom Oceliarne I. Východoslovenských železiarní Košice. Foto – TASR

V Babišových novinách spochybňujú integritu vodcov revolúcie. Na období po roku 1989 je stále čo skúmať, ale základné črty príbehu by sme mali pred revizionistami brániť.

Autor je britský novinár a spisovateľ

V lete roku 1989 sa začali dva najlepšie roky európskej histórie. Najlepšie – aspoň pre tých, ktorí veria v demokraciu a slobodu. Sovietska ríše sa rozpadla najprv za hranicami a napokon aj vnútri hraníc Sovietskeho zväzu. Moc ľudí zvíťazila nad lžami a strachom.

Vladimír Putin a jeho priatelia z niekdajšej KGB môžu tieto udalosti považovať za najväčšiu geopolitickú katastrofu minulého storočia, ale pre všetkých ostatných bolo toto víťazstvo dôvodom na oslavu a niečím, na čom nechcú nič meniť. Udalosti spomínaného obdobia však nie sú len povznášajúce. Predstavujú tiež historický a morálny základ pre všetko, čo sa odvtedy udialo: zavedenie demokratického politického systému a trhových princípov do ekonomiky a tiež posun stredo- a východoeurópskych krajín k úniovej a transatlantickej budúcnosti.

Všetko bolo inak

Lenže pri tridsiatom výročí zosilneli aj pokusy o prepisovanie histórie, a to nielen v Rusku. V Českej republike sa napríklad posledných dňoch objavili dva články, ktoré spochybňujú autenticitu tamojšej zamatovej revolúcie. Oba texty sa objavili v denníku Mladá fronta dnes, ktorý vlastní miliardár a zároveň predseda vlády Andrej Babiš.

Články, ktoré uviedli sériu nazvanú 30 rokov slobody naznačujú, že lídrami revolúcie boli vlastne chamtivé a arogantné západné babky, ktoré zneužili protesty obyvateľstva vo svoj vlastný prospech.

Ako bývalý pražský korešpondent si na tieto udalosti jasne spomínam. Zúčastnil som sa študentskej demonštrácie 17. novembra 1989, kde ma spolu s inými zbili pohotovostné policajné jednotky. Toto násilie (iní skončili horšie ako ja) vyvolalo v nasledujúcich dňoch masové protesty, čo nakoniec privodilo kolaps režimu. Spomínam si na Jiřího Jaskmanického, predstaviteľa mládežníckej organizácie komunistickej strany, ktorého v ten deň počas prejavu vypískali. V jednom zo spomínaných kontroverzných článkov sa vyjadruje aj on a tvrdí,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie