Denník N

Pri dvadsiatom výročí pri moci vyzerá Putin slabšie ako kedykoľvek predtým

Predseda vlády Vladimir Putin a prezident Boris Jeľcin v roku 1999. Foto – TASR/AP
Predseda vlády Vladimir Putin a prezident Boris Jeľcin v roku 1999. Foto – TASR/AP

Ruský prezident sa správa ako násilník na školskom dvore. Otázkou zostáva, ako dlho mu budú Rusi toto šikanovanie ešte tolerovať.

Autor je komentátor Washington Post

Mnohí ľudia majú tendenciu brať autoritatívne režimy za slovo. Stačí sa zamyslieť napríklad nad výrazom „silná ruka“, ktorý som celkom iste aj ja použil už príliš veľakrát. Takmer vždy ho používame nekritickým spôsobom, čo však diktátorom len nahráva. To, čo radi ukazujú, je práve sila. Tomu, aby svojich obyvateľov uistili o svojej tvrdosti a mačizme, venujú obrovské množstvo času a energie.

Putin na školskom dvore

Ale podobne ako na mnohých školských dvoroch, aj v politike sa vyťahujúci sa bitkár takmer vždy snaží len zakryť svoju vnútornú slabosť. Jeho moc nevyplýva z rešpektu, z lásky k nemu alebo z tvrdej práce. Naopak, táto moc je výsledkom strachu iných. Keď sa však ostatné deti prestanú báť, násilník okamžite pochopí, že jeho čas sa rýchlo míňa.

V tej chvíli má len dve možnosti: buď svoj prístup k iným zmení, alebo zvýši stupeň násilia, ktorý je ochotný používať na udržanie svojho postavenia. Problémom druhého riešenia však, samozrejme je, že vôbec nerieši najzásadnejší problém.

Niečo podobné ako na školskom dvore sa dnes deje v Rusku, kde prokuratúra pred pár dňami informovala o svojom pláne odobrať rodičovské práva páru, ktorý sa opovážil priviesť na politický protest z 27. júla aj svoje ročné dieťa. Bol to tento deň, keď moskovská polícia okrem iných stoviek ľudí zatkla aj 17-ročnú Oľgu Misikovú, ktorá spáchala nepredstaviteľný zločin – a teraz veľký pozor – tým, že nahlas čítala ruskú ústavu. A o niekoľko dní neskôr počas iného protestu policajti zbili a zadržali provládneho politika, čo v tej chvíli poskytoval rozhovor, v ktorom obhajoval tvrdý vládny zákrok proti demonštrantom. Policajti zjavne predpokladali, že ktokoľvek, kto sa vyjadruje pre médiá, musí byť súčasťou opozície.

Tieto tri príbehy vám hovoria všetko, čo potrebujete vedieť. Súčasné ruské vedenie sa môže javiť silné, lenže v skutočnosti je dosť vystrašené. A je ľahké pochopiť prečo.

Nová nebojácnosť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Teraz najčítanejšie