Dušan Mikušovič
Táto fotografia Michala Trubana azda najlepšie ilustruje obraz, aký mal mať na verejnosti nový predseda Progresívneho Slovenska podľa predstáv ich komunikačného oddelenia. V dobre padnúcom obleku – avšak bez kravaty – s iPhonom v ruke a so slúchadlami v ušiach mal pôsobiť ako moderný politik nového strihu, ktorý zapadne do digitálneho veku.
Po tom, čo sa vynorili niekoľko rokov staré videá z motivačných prednášok a takmer zabudnuté komentáre v starých diskusných fórach, sa však ideálny obrázok Trubana – „sympaťáka“ trochu pokazil. Do politiky vstupoval s imidžom úspešného podnikateľa a bojovníka proti korupcii v štátnom IT. Teraz už mozaiku jeho politického profilu tvoria aj skúsenosti s marihuanou a LSD, ale aj fakt, že o nich najprv klamal.
Podľa posledného augustového prieskumu agentúry Focus táto aféra preferenciám koalície, ktorá v máji zvíťazila vo voľbách do europarlamentu, hlasy neubrala. Podpora PS/Spolu sa ďalej drží v okolí 14 až 15 percent. Do volieb zostáva ešte šesť mesiacov.
Pozreli sme sa na Trubanov životný príbeh bližšie. Hovorili sme s ľuďmi, ktorí k nemu mali blízko v jeho firme, komunikovali sme s jeho bývalou manželkou či s kolegami zo strany, aby sme pochopili, čo ho dostalo do politiky – a ako dlho v nej môže vydržať.
Hekeri
Keď sa na počiatku nultých rokov schádzali mladí „ajťáci a geekovia“ v legendárnej žilinskej staničnej krčme Migréna, asi málokomu napadlo, že jeden z nich raz bude hovoriť, že by chcel byť premiérom. V tých rokoch sa poznali najmä podľa „nickov“ – prezývok, ktoré používali na webových stránkach: „woody“, „v92ka“, „patie“…
Michal Truban, chalan z Kysuckého Lieskovca, bol v komunite známy ako „bhole“ – zakladateľ portálu Blackhole.sk, kde spolu diskutovali či písali texty o programovaní a IT.
Niektorí už mali skúsenosti s drobnými aj väčšími hekerskými pokusmi. Truban heker nebol. Aj keď, ako napísal vo svojej knihe Support, ich svet ho priťahoval. „Najviac ma fascinovali hekeri – ľudia, ktorí rozumeli systému a vedeli si ho prispôsobovať. Tajuplné bytosti, ktoré vás na diaľku vedeli odpojiť alebo sa vám dostať do e-mailu. Chcel som byť ako oni. Chcel som byť ako Neo z Matrixu. Bojovať proti zlým agentom systému, ktorí nás využívajú, a dopriať uväzneným ľuďom slobodu.“
Po nociach, aby využil lacnejšiu tarifu, sa cez dial-up modem pripájal na internet, debatoval s nimi cez IRC, viac-menej dávno zabudnutý protokol na textovú komunikáciu, a nakoniec sám naprogramoval portál Blackhole.sk, kde si IT geekovia aj hekeri vymieňali skúsenosti.
„V Blackhole.sk som bol redaktorom, organizoval som rôzne akcie pre IT komunitu, ale nikdy som nebol najväčší geek. Vedel som síce programovať, ale aj keď som zakladal WebSupport, našiel som si k sebe človeka, ktorý bol technicky zdatnejší. Aj preto nehrozilo, že by som dokázal niečo nelegálne heknúť,“ spomínal pred tromi rokmi v rozhovore pre Denník N.
Truban v komunite pôsobil najmä ako človek, ktorý ľudí spájal. Nešlo len o to, že naprogramoval portál, kde spolu diskutovali. Organizoval aj takzvané „Blackhole sessny“ – stretnutia „ajťákov“ z celého Slovenska. V tom čase to neboli žiadne startupové motivačné víkendové kempy v dobrých hoteloch.
Ako v jednom z diskusných fór spomínal sám Truban, napríklad piata „Blackhole sessna“ sa v septembri 2006 uskutočnila v Slovak Pube – podniku súčasného predsedu KDH Alojza Hlinu, s ktorým Trubanovo PS uzatvorilo pakt o neútočení. „Ajťákom“ sa páčilo, že v Slovak Pube bola wi-fi zadarmo, spokojní boli aj s miestnou kapustnicou – a borovičkami.
Nepodávali sa len tie. „Tí, ktorí majú kompov už plné zuby, si radšej dali kolovať špeka, čo by zložil aj ruskú armádu. Úsmevy na našich tvárach a nasratý čašník nasvedčovali, že všetko je v najlepšom poriadku,“ opisoval Truban, teda „bhole“, priebeh večera.
Predseda PS už medzičasom priznal, že skúsenosti s marihuanou nemal len na vysokej škole, ale aj po nej. Okrem LSD už iné drogy vylúčil. Mimochodom, v pozvánke na túto piatu „Blackhole sessnu“ Truban ako „bhole“ napísal, že pre nových účastníkov je vstupné „lajna kokaínu“. A hneď dodal: „Páni policajti, robíme si srandu. :)“
Takýchto fórov bude musieť ešte neskôr líder PS vysvetľovať viac.
WebSupport, s. r. o., s. r. o.
Vráťme sa však ešte o pár rokov späť. Komunita okolo Blackhole.sk rástla a Truban potreboval portál preniesť na vlastný server. Peniaze na prevádzku nemal, a ako spomínal, očakávať, že by mu na ňu prispeli všetky tie nicky z IT komunity, bolo „ako chcieť od bezdomovcov, aby vám postavili dom“.
A tak sa rozhodol, že na novom serveri bude ponúkať hostingové služby aj pre ďalšie weby, aby zarobil na prevádzku Blackhole.sk.
Predávať hosting – teda priestor na internetové stránky – nebolo v roku 2002 nič nové. Truban si však všimol jednu vec: firmy na trhu ponúkali ľuďom priestor v balíčkoch. Za 100 korún päť emailových schránok, 100 MB miesta a doménu. „Nechápal som, prečo robia také balíčky, keď aj tak nikto nemá poriadny internet, aby tam nahral tak veľa dát,“ spomína Truban vo svojej knihe Support.
„A tak som prišiel s revolučným nápadom: urobíme neobmedzený webhosting. Jeden balík – nič viac a nič menej. Biznismodel 18-ročného stredoškoláka stál na tom, že nikto nemá dobrý internet. Sám som ho nemal – a tak som usúdil, že ho asi nemá nikto, a teda aj keď budeme ponúkať neobmedzene veľa miesta, nie je možné tam nahrať veľa dát. Objavil som dieru na trhu.“
Nakoniec to nebolo celkom tak – aj vtedy už boli ľudia s rýchlym internetom. Jeho WebSupport sa však vďaka tejto marketingovej stratégii rozbehol. A keďže Truban, ako o sebe priznával, nebol technicky najzdatnejší, pribral si do firmy partnera – Pavla Stana (nick „stanojr“), ktorého stretol po príchode na bratislavskú fakultu elektrotechniky a informatiky.
Spolu už WebSupport zaregistrovali ako eseročku. Písal sa rok 2004 a Truban bol mladý študent. „Bol som chalan, ktorý nechápal základné veci,“ vravel. „Keď som zakladal firmu, do kolónky s názvom firmy som napísal ‚WebSupport, s. r. o.‘, aj keď tam mal byť len čisto názov, bez skratky spoločnosti s ručením obmedzeným. A tak mi formulár vrátili s tým, že nemôže existovať firma ‚WebSupport, s. r. o., s. r. o.‘.“
„So Stanom sme na 90 percent komunikovali cez IRC,“ spomínal aj vo svojej knihe Support. „Raz za dva-tri mesiace sme sa stretli v krčme Prima, aby sme prebrali, čo ďalej s firmou. Mal to byť taký strategický ‚board meeting‘. Niežeby sme vtedy vedeli, čo to znamená. Vydržali sme to preberať prvé pivo. Žili sme život, kde som za najväčší dosiahnutý úspech považoval to, že si nemusím nastavovať ráno budík.“
Zhabané servery a videá s mačiatkami
Krátko nato, niekedy v roku 2006, sa Truban zoznámil so svojou – dnes už bývalou – manželkou, vedkyňou Dominikou Fričovou. A opäť zohral rolu bratislavský Slovak Pub.
„Stretli sme sa v lete pred trinástimi rokmi,“ spomína na to Fričová. „Mala som práve po skúške na lekárskej fakulte. Išla som s kamoškami na polievku zadarmo, ktorú vtedy za áčko zo skúšky dávali v Slovak Pube. Michal tam prišiel s kamarátmi a dali sme sa do reči. Aký bol? Taký ako vždy. Mňa zaujal tým, že bol rozhľadený a vtipný.“
Ako spomína Dominika, WebSupport vtedy naozaj nebol veľkou firmou – tvorili ju Michal Truban a Pavel Stano. „Myslím si, že firma pre Michala znamenala hlavne finančnú slobodu, lebo nebol príjmom viazaný ani na rodičov a ani na prácu, ktorú by robil iba pre peniaze,“ vysvetľuje bývalá manželka.
„Pamätám si, že sa v tom čase dosť nudil. Hovoril mi, že si uvedomil, koľko človek dokáže zvládať – v mojom prípade to bolo vtedy štúdium medicíny popri PhD štúdiu biochémie –, keď niečo naozaj chce. A myslím si, že vtedy začal viac rozmýšľať, čo chce on.“
WebSupport začal naberať zamestnancov a postupne rásť. Nie vždy to išlo jednoducho a bez komplikácií. Pamätným je zásah polície z roku 2007, ktorá zhabala servery WebSupportu v súvislosti s vyšetrovaním prieniku hekerov do systému Národného bezpečnostného úradu, kam sa dalo prihlásiť cez smiešny login „nbusr“ a heslo „nbusr123“.
„Policajti nám síce zobrali servery, ale rýchlo nám ich aj vrátili. Nenašli nič, lebo nemali čo nájsť. Bolo vidno, že nerozumeli tomu, čo je webhosting, a že máme nejakú firmu, ktorá poskytuje hosting pre tisícky klientov,“ spomínal na zásah Truban o niekoľko rokov neskôr.
„Dobehli do jednej serverovne, odkiaľ všetko pobrali, a druhú, so servermi, na ktorých bol napríklad aj Blackhole.sk, nechali tak. Keď som sa vyšetrovateľov pýtal, na základe čoho si vyberali, čo zobrať a čo nie, videl som, že nechápali, kde je sever. Počas toho zásahu pre NBÚ zobrali aj switch, kde, samozrejme, žiadne dáta nie sú.“
Policajný zásah sa dostal do večerných správ, dokonca prebehla demonštrácia pred ministerstvom vnútra a servery boli na druhý deň naspäť. I keď to bolo pre WebSupport nepríjemné, firmu zásah aspoň zviditeľnil.
Podobné policajné zásahy vo WebSupporte – hoci nie také rozsiahle – zažívala firma od začiatku. Truban raz spomínal, že ešte keď býval na internáte a firmu riadil odtiaľ, chodili za ním policajti so súdnymi príkazmi, keď hľadali niekoho, kto nakrútil, ako ublížil nejakému mačiatku, a dal to na web, ktorý bol prevádzkovaný na ich hostingu.
Hosting ako (takmer) „love brand“
Počas prvých desiatich rokov fungovania sa musel WebSupport vyrovnať s viacerými komplikáciami. V roku 2011 firmu zažalovala skupina Penta, lebo niekto, kto si platil hosting na jej serveroch, zverejnil úryvky zo spisu Gorila, ktorý opisuje rozhovory politikov a Jaroslava Haščáka o províziách za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Penta vtedy z rovnakých dôvodov zvažovala aj žalobu na Facebook či Tumblr. „Teší nás, že sme v spoločnosti firiem ako Facebook a Tumblr. Odporúčame im v ďalšom kole zažalovať internet,“ reagoval vtedy Truban.
Oveľa väčším problémom pre fungovanie webhostingovej firmy boli výpadky: technické zázemie WebSupportu totiž nie vždy stíhalo udržiavať tempo, ktorým firma rástla. „Najhrôzostrašnejším slovom tohto obdobia, ako aj veľa rokov potom, bolo slovo ‚výpadok‘,“ spomína Dominika Fričová.
Aj tieto problémy mal vo firme riešiť Miroslav Pikus, ktorý do WebSupportu prišiel v roku 2011. Pikus je bývalý heker a IT špecialista, ktorý pracoval na vysokých postoch vo firmách ako Sun Microsystems, Slovak Telekom, Eset či Avnet. Na začiatku tohto desaťročia pôsobil ako technický šéf vo WebSupporte – v čase, keď sa z firmy stala na hostingovom trhu na Slovensku osmička.
„Vtedy už vo firme pracovalo asi 30 ľudí, ale ešte to zďaleka nebol taký fenomén, akým sa stala možno dva roky potom,“ hovorí Pikus o úspechu firmy. „Webhosting ako podnikanie nie je nič nové pod slnkom. Ale WebSupport si nato vytvoril vlastné know-how: vlastné systémy, používateľský ovládací panel a podobne. Nebol to síce Google, ale nebola to ani firma, ktorá by kúpila kopírky a potom ich o niečo drahšie predala.“
Jednotku na trhu podľa Pikusa urobil z WebSupportu online marketing, ktorý mal na starosti práve Truban. „On bol tvárou firmy, na ňom to bolo postavené,“ vysvetľuje. „Dokázal efektívne využiť online priestor, čo konkurenti vtedy nedokázali, a dal tomu ešte aj seba, teda ľudskosť a úprimnosť. Iné firmy, ktoré fungovali v tomto hostingovom prostredí, boli trochu tajomné. Osoby, ktoré za nimi stáli, sa verejne neprezentovali.“
WebSupport bol iný – ľudia si s ním po čase začali spájať práve osobnosť Michala Trubana. Tu zohrávali dôležitú úlohu aj jeho prednášky na rôznych stretnutiach IT komunity, ktoré sa mu teraz – už ako politikovi – vracajú ako bumerang. Dnes sa jeho prednáška na konferencii Manager Expo z roku 2012, kde používal príklady spojené s drogami ako metaforu cesty k úspechu, mnohým zdá nielen mimoriadne nevhodná, ale aj trochu smiešna.
Lenže Truban mal s touto bezprostrednosťou v IT komunite úspech, čo potvrdzujú aj organizátori podobných konferencií. „Michala sme pozvali po tom, čo sme podobné jeho prednášky videli inde. Išlo o konferenciu pre manažérov a začínajúcich podnikateľov, ktorí si ju hradili zo svojich zdrojov. Mala výborný ohlas, ľudia sa pýtali hlavne na stratégie pri budovaní svojho biznisu,“ povedal organizátor Manager Expa Martin Morávek.
WebSupport okolo seba – a pred IT komunitou – zároveň vytváral imidž „cool“ spoločnosti. Príkladom sú vianočné večierky firmy, ktoré Truban prezentoval ako „legendárne“. Sem-tam opäť nechýbali ani narážky na marihuanu. Na jednej z pozvánok sa písalo: „Svojou účasťou súhlasíte, že WebSupport nepreberá zodpovednosť za škody na zdraví, ktoré vzniknú v dôsledku neodbornej manipulácie s alkoholom, štvorlístkami a vyskakovaním z balkóna.“
„Zišli sa tam ľudia z internetovej komunity, blogeri, programátori, ľudia z iných firiem. Otvorili sme kancelárie a pozvali sme množstvo ľudí. Videá z nich si každý môže pozrieť na internete,“ vraví dnes Truban.
Miroslav Pikus hovorí, že podobné texty, aké sa objavili na pozvánkach, treba brať s rezervou. „V IT komunite je to bežný jav, ktorý má korene v tom, že mnohí slávni ľudia z tohto segmentu boli v minulosti zaznávaní a plachí chlapci schovaní v pivniciach za počítačmi a ich sociálne schopnosti boli dosť obmedzené.
To sa časom zmenilo – IT firmy začali byť známe a vyhľadávané. No ešte predtým, než sa to otočilo, sa veľa ľudí z IT komunity snažilo tak trochu zaujať tým, že chceli byť akoby nasilu kontroverzní. Ak mám byť úprimný, stále platí skôr stereotyp ítečkára, ktorý je suchár a v skutočnosti toho až tak veľmi nepopije. Ak počúvate o ‚divokých parties‘, tak často je pravdou skôr to, že tak chceli pôsobiť, než že by to tak reálne bolo.“
„Tento hnusný a represívny štát“
Do prvej polovice tohto desaťročia sa datujú aj niektoré Trubanove názory na politiku a štát, ktoré azda najlepšie zhŕňa veta: „Tí, čo ma poznajú, vedia, že ja politiku neznášam a pokladám ju za jednu z najhorších veci, aká chodí po tejto planéte.“ Súčasný predseda Progresívneho Slovenska ju na svoj blog napísal po návrate z cesty do Spojených štátov v roku 2014, kde bol spolu s čerstvo zvoleným prezidentom Andrejom Kiskom.
Zápisky pokračovali konštatovaním: „Za druhú najhoršiu vec pokladám trápny lokálpatriotizmus a národovectvo. Ale vďaka tomuto prezidentovi má Slovensko naozaj veľkú šancu posunúť sa a byť hrdé. Ja som hrdý. Konečne je tu skromný, otvorený, mrte pracujúci človek, ktorý to myslí úprimne, a čo je najpodstatnejšie, že vďaka svojim skillom to aj dokáže reálne robiť. A hlavne je mega v pohode.“
Truban ešte predtým na webe popísal oveľa viac vecí. „Minule sme sa ako asi všetci s kamošom len tak krčmovo popri bikovom tréningu bavili o tom, aká je demokracia napi**, ale že neni nič lepšie. Riešili sme, že hlavný problém je to, že môžu voliť všetci, a či by to pomohlo nejako osekať. Prišiel s celkom zaujímavou myšlienkou, že by sa to odvíjalo od výšky daní, ktoré platí,“ zdôveril sa napríklad na serveri Kyberia.
Na inom mieste spomínal, ako bol v týchto rokoch presvedčený, že ho „tento hnusný a represívny štát oberal o ťažko zarobené peniaze a obmedzoval svojimi priblblými reguláciami“. Na jeho webe sa dá nájsť aj kritika nových daňovo-odvodových pravidiel, o ktorých písal koncom roka 2012. „Musíme sa vzdať trošku väčšej časti našich vlastných peňazí, aby niekto iný mal na stíhačky, kurvy, chľast a robenie bordelu. Stále akože okej, aj keď stále smutné,“ sťažoval sa.
Predseda PS neskôr hovoril, že niektoré z týchto myšlienok – napríklad tá o „osekaní volebného práva“ – boli zámerne kontroverzné príspevky v internetovej debate; iné pripisoval „libertariánskemu náboženstvu“, ktorému v tom čase veril. Presnejšie by možno bolo povedať, že Truban nebol ani tak libertariánom, ako skôr podnikateľom, ktorému prekážala byrokracia. A do istej miery v sebe ešte stále nosil „mladého hekera“, ktorý z princípu nemal vzťah k systému.
„Vždy neznášal byrokraciu, takže výraz ‚priblblé regulácie‘ mohol byť odkaz na to,“ hovorí jeho bývalá manželka Dominika Fričová.
Napriek týmto striktným postojom sa Truban postupne začal zaujímať o veci verejné. Najprv v segmente, kde podnikal, teda v IT. „Keď som prišiel na podujatie ako IT GALA, kde sa stretávajú ľudia z IT biznisu, všimol som si, že tam vedľa seba fungujú dva rozdielne svety,“ spomínal. „Ja som tam prišiel v tričku ‚I love pixels‘ a veľa tých podnikateľov v sakách na mňa čudne pozeralo. A ja som zasa pozeral na nich. Dovtedy som za IT komunitu považoval ľudí, ktorých poznám ja. Nechápal som, kto sú títo páni v kravatách. Než WebSupport vyrástol, naše svety sa ani nestretli.“
Jeho pohľad na IT sa vyvíjal a potom to už šlo pomerne rýchlo. V roku 2015 Truban zverejnil blogový článok Vopred vyhraté tendre si strčte…, v ktorom opísal, ako ho oslovujú ľudia, aby sa zúčastnil vopred rozhodnutých IT tendrov. Krátko nato stál pri založení iniciatívy Slovensko.digital, ktorá štátne IT zákazky začala podrobne mapovať.
Z človeka, ktorý len pred pár rokmi napísal, že „ľudia majú milióny oveľa účinnejších spôsobov ovplyvňovať svoju budúcnosť, ako ísť voliť“, sa stal niekto, kto sa angažuje vo verejnom priestore. A dokonca do toho dal vlastné peniaze.
Čo ho zmenilo? „Z môjho pohľadu nezačal premýšľať inak,“ vraví jeho bývalá žena Dominika. „Bola to úplne prirodzená osobná evolúcia. Neznášal byrokraciu, a tak sa snažil zefektívniť byrokratický proces. Jediné, čo sa zmenilo, bolo, že mal prostriedky – viac chápal, ako systém (ne)funguje, a bol obklopený ľuďmi, ktorí mu mohli pomôcť v realizácii toho, ako to zmeniť.“
Od toho celého bol už len kúsok od vstupu do politiky.
Krvavé večere
V roku 2013 cez firmu Monogram Ventures vstúpil do WebSupportu Ivan Štefunko, v tom čase startupový podnikateľ s minulosťou mládežníckeho ľavicového aktivistu. Vtedy bol WebSupport ešte stále len sedmičkou na trhu, Truban ho chcel posunúť ďalej. So Štefunkovou pomocou sa mal stať jednotkou na trhu, čo sa im nakoniec aj podarilo.
„Spoznali sme sa na jednom zo StartupCampov, v roku 2009 alebo 2010,“ spomína Štefunko dnes. „Mišo tam bol ako ikonický mladý podnikateľ so svojím okruhom ľudí, ja som tam prišiel ako človek z trochu staršej generácie. Bral som ho ako veľmi neformálneho podnikateľa, ktorý chce rásť a hľadá príležitosť ako.“
V Trubanovej firme vtedy pracoval aj Martin Šujan, ktorý prevádzkoval web Nasilekari.sk. Štefunko s Trubanom ho v roku 2011 presvedčili, aby z webu vytvorili niečo väčšie, a vznikol portál na hodnotenie lekárov s názvom Lekar.sk. Investormi neboli len Truban a Štefunko, ale aj Radovan Geist z Euractiv.sk a ekonóm Martin Filko, ktorého myšlienky neskôr stáli za vznikom Progresívneho Slovenska.
Portál Lekar.sk napokon prostredníctvom firmy mediworx software solutions v roku 2014 získala skupina Penta.
„Dozorné rady tohto startupu vyzerali tak, že sme pri obede čo najrýchlejšie prebrali biznis, aby sme sa mohli začať baviť o politike. Boli to vlastné prvé debaty o politike, v ktorých sme diskutovali ja, Geist a Filko s ‚libertariánom‘ Mišom Trubanom,“ hovorí Štefunko.
Podľa zakladateľa PS a dnes jeho podpredsedu Štefunka sa s názormi odmietajúcimi veľký vplyv štátu vtedy stretával bežne. „Veľa ľudí, ktorí sú dnes v Progresívnom Slovensku, na mňa v tom čase útočilo takpovediac sprava,“ hovorí. „Dnes, keď už majú štyridsať, majú deti a riešia, ako ich dostať do škôlky alebo či ich rodičia dostanú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, sú ich pohľady iné. Za desať-pätnásť rokov ľudia vedia zmeniť názory.“
Podľa Štefunka mali na Michala Trubana veľký vplyv práve debaty s ním, Filkom a Geistom. „Mali sme taký spoločný formát, kde sme sa stretávali – volali sme to ‚krvavé večere‘. Ľudia zo startupovej komunity chodievali spolu na steaky a občas tam prišiel aj Martin Filko. Truban bol presvedčený, že všetci tí podnikatelia Filka, ktorý pracoval na ministerstve financií, argumentačne rozbijú. No bolo to presne naopak.“
Truban tieto stretnutia opisoval podobne. „V debatách o politike a o tom, ako funguje svet, sme pokračovali ďalších päť-šesť rokov,“ spomínal. „Zdá sa mi, že sme sa k sebe názorovo veľmi priblížili, a vo väčšine vecí sa dnes zhodneme. Ja som opustil svoje striktné a trochu extrémne názory o tom, že štát má byť čo najmenší a každý sa má starať sám o seba. Aj vďaka Slovensko.digital som postupne pochopil, že nie všetky problémy si trh vyrieši sám.“
Keď na jar 2016 krátko po parlamentných voľbách tragicky zahynul Martin Filko a ľudia okolo Štefunka začali pracovať na vytvorení novej politickej sily, Truban bol medzi prvými, ktorí povedali, že do toho pôjdu.
„Nefunguje to tak, že sa jedného dňa zobudíte a poviete si ‚idem do politiky‘,“ vraví Trubanova bývalá manželka Dominika. „Mne sa Michalov vývoj týmto smerom zdal úplne logický a prirodzený. Nebol žiadny moment, ktorý o tom rozhodol, ale bolo to ‚momentum‘, ktoré na Slovensku vzniklo. Vypovedalo, že Slovensko potrebuje zmenu.“
Málokto vo vznikajúcom Progresívnom Slovensku – vtedy ešte občianskom združení – však rátal s tým, že by sa mohol postaviť na čelo nového hnutia. „Vedel som, že môže byť jednou z tvárí, ale aj Mišo si vtedy uvedomoval, že potrebuje čas, aby sa to naučil,“ hovorí Štefunko. „Ale Michal sa učí brutálne rýchlo. Bolo to tak pri manažérskych veciach, ale aj pri športe. Plávať sa naučil preto, lebo chcel robiť triatlon, ktorého je plávanie súčasťou. A tak to má aj s politikou.“
Začiatkom tohto roka Truban – tak ako aj ostatní spoločníci – svoj podiel vo WebSupporte predal dánskej investičnej spoločnosti Axcel. Bol to celkovo obchod za vyše desať miliónov eur.
Nový predseda
Pár dní po zvolení bývalej podpredsedníčky PS Zuzany Čaputovej za prezidentku republiky, teda začiatkom apríla tohto roka, ohlásili Štefunko s Trubanom, že si v hnutí vymenia svoje stoličky. Zakladajúci predseda Štefunko sa stane podpredsedom hnutia, Truban novým predsedom.
Bol to prekvapivý krok, ktorý však mal vysvetlenie. Štefunko musel od vzniku PS vysvetľovať viaceré otázky okolo svojho podnikania. Kritici mu pripomínali aj jeho politické názory z minulosti – napríklad to, že v roku 2006 volil Smer. On sám vraví, že jednou z hlavných motivácií boli naozaj jeho zdravotné problémy, uvedené komunikačným oddelením hnutia ako oficiálny dôvod výmeny na čele PS.
„Pociťoval som, že nezvládam všetky tie tlačovky a prípravy na tlačovky, spojené s tlakom na to, čo ako povedať. Mal som pocit, že to nedokážem povedať vždy tak, aby tam bol ten odkaz, ktorý mal zaznieť,“ hovorí Štefunko. „Nemal som takú silu chodiť do regiónov, stretávať sa s ľuďmi a ešte sa aj venovať programu, teda tomu, čomu som sa venovať chcel. Nie je tajné, že mám epilepsiu a beriem lieky. O pol deviatej večer vypínam. A na druhej strane tu bol Mišo, ktorý bol plný energie.“
Podpredseda PS Štefunko priznáva, že holohlavý Truban s bradou a tetovaním na ruke aj imidžovo pôsobí v porovnaní s ním oveľa viac ako „nový politik“. Keď ľudia poslali do paláca Zuzanu Čaputovú, ktorá by sa inak v prípade tesnej prehry s dobrým výsledkom zrejme postavila na čelo hnutia, bolo viac-menej jasné, kto povedie Progresívne Slovensko. A nakoniec aj celú kandidátku koalície PS a Spolu. Predseda Spolu Miroslav Beblavý mal totiž z pohľadu marketingovej stratégie o „novej politike“ podobný problém ako Štefunko – nie je nový.
To, že sa stal predsedom politickej strany, však neznamená, že Truban nemá deficity. Chýba mu Čaputovej „štátnickosť“, nepatrí ani k rečnícky najzdatnejším politikom. Keď ho koncom apríla pozvala Markíza do prvej väčšej televíznej politickej debaty s Richardom Sulíkom, sám napísal, že to bol „krst ohňom“ a „cítil sa ako pred prvým Ironmanom,“ teda extrémnym triatlonom. Ten zahŕňa takmer 4 kilometre plávania, 180 kilometrov bicyklovania a maratónsky 42-kilometrový beh.
Môžu ďalšie týždne priniesť predsedovi PS ďalšie problémy? Obľúbenou disciplínou pri opozičných lídroch sú ich dane. Truban v rozhovore pred tromi rokmi hovoril, že sa z tohto smeru ničoho neobáva.
„Nemám problém s tým, aby som ukázal svoje daňové priznanie alebo otvorene hovoril o príjmoch svojich firiem. WebSupportu často vyčítajú, aké malé dane v porovnaní s obratom platí. No tie zisky sú také – posledné tri roky sme veľa peňazí reinvestovali a kupovali nové vybavenie. Nie je to tak, že by sme si nejako vyberali prachy z firmy,“ tvrdil.
To isté vraví aj bývalý šéf techniky WebSupportu Miroslav Pikus. „Videl som do ich účtovníctva. Určite sa dnes niekto snaží vŕtať v ich daňových priznaniach, no to je také čisté, ako to možno býva v západnej Európe,“ vraví Pikus. „Tam sa nediali ani také bežné veci, ktoré u nás ani nikto nepovažuje za daňovú optimalizáciu: napríklad že podnikateľ kúpi manželke notebook, dá ho na firmu a odpočíta si ho. To sa týka aj záväzkov, ktoré platili ešte skôr, ako bolo treba.“
A tak sa zrejme bude musieť Truban v tejto chvíli vyrovnávať najmä s tým, že Smer bude naňho útočiť ako na „narkomana a drogového dílera“ (Robert Fico), kým opoziční lídri ako Igor Matovič mu budú pripomínať najmä to, že o svojej minulosti v prvej reakcii zaklamal.
Koalícii PS a Spolu však nezostáva iné než dúfať, že tak ako to zatiaľ naznačuje prieskum Focusu z augusta, ich voliči sa cez tieto veci nejako prenesú. Tak ako musia veriť tomu, že výber „neštátnicky“ pôsobiaceho potetovaného lídra, ktorý vyrástol v hekerskej komunite a vybudoval úspešnú firmu, bola chyba v systéme, ktorá sa im nakoniec vyplatí.
Inak by pre nich mohla byť blížiaca sa predvolebná kampaň ťažký „bad trip“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
