Smiešne, hovorí Moravcová. Žiadny plavec nechodí ako žaba. Treba však plávať správne

Plávanie je neprirodzený pohyb? Rozhovor s takýmto titulkom sme 8. augusta publikovali v Denníku N. Výrok patrí Richardovi Smíškovi, českému odborníkovi na svaly a chrbticu, tvorcovi známeho SM systému.

Jeho jednoznačné výroky v neprospech plávania vyvolali veľkú diskusiu. „Takto to dopadne, keď vyvracanie mýtov viac mýtov vytvorí, ako vyvráti,“ napísal Dávid Líška, ktorý ako fyzioterapeut pôsobí vo VŠC Dukla Banská Bystrica. Spolupracuje s chodcom Matejom Tóthom, biatlonovými sestrami Fialkovými či s Anastasiou Kuzminovou.

Smíškove výroky si všimla aj legendárna plavkyňa Martina Moravcová, ktorá má z olympiády v Sydney dve strieborné medaily.

„Ten asi nikdy neplával, bol to veľmi smiešny rozhovor. Samozrejme však bude prihrievať polievočku tomu, čo ho živí. Futbal je v tomto podľa mňa oveľa horší, plavci zaťažujú telo oveľa rovnomernejšie. Chodíme normálne vzpriamene, žiaden plavec nechodí ako žaba. Jedine prsiari sa hľadajú podľa toho, že majú prirodzene špičky smerom von. Vďaka tomu môžu prsia plávať tak, že to neubližuje ich kĺbom a kolenám. Určite však vplyvom plávania nechodia čaptavo. Ak človek pláva tak, ako má, je to veľmi vhodný šport aj na rehabilitáciu,“ povedala pre Denník N sedemnásobná majsterka sveta.

Tvrdí, že bola chorľavé dieťa a pomohlo jej práve plávanie. „Keď som začala športovať, tak som sa zocelila, bola som čoraz menej chorá, až som sa toho úplne zbavila.“

Fyzioterapeut Peter Hafič žiadny šport nepovažuje za zdraviu prospešný alebo škodlivý. V Kladne pracuje na McKenzieho klinike a v Prahe v Centre rehabilitácie RHT, kde sa školí Vojtova metóda.

„Nie je vhodné pacientovi zakazovať aktivity, ktoré má rád, či už ide o plávanie, behanie, či posilňovňu. Predovšetkým ide o pripravenosť pohybového systému na danú činnosť,“ dodáva Hafič.

V staršom rozhovore pre Denník N uviedol, že plávanie ako rehabilitačnú metódu nezakazujú, no ani extra neodporúčajú.

„Pacientom nemôžeme povedať, aby išli plávať a prestane ich bolieť chrbát. To by naša práca nemala význam a mohli by sme tam postaviť niekoho, kto to bude dokola opakovať. Preto sa mi páči McKenzieho prístup, ktorý hovorí, čo ako liečiť,“ povedal.

Nomádi plávajú

Smíšek v rozhovore uviedol, že plávanie „nie je normálny pohyb človeka“. „Dvojročné dieťa chodí, lebo to má zakódované v mozgu. Keď ho hodíte do vody, nebude plávať. Učíme sa to umelo,“ povedal.

Líška si myslí, že ak by sme sa na túto teóriu pozreli racionálne, v podstate „žiadnu inú aktivitu, ako napríklad tanec či bicyklovanie, a vlastne žiadny šport by sme nemohli robiť, pretože pri nich nevykonávame pohyby, ktoré vychádzajú z prirodzeného motorického vývoja“.

Líška sa odvoláva na vedecký článok, podľa ktorého sa pri učení nových pohybových aktivít aktivuje viacero neurálnych mechanizmov, ktoré predstavujú benefit pre ľudské telo.

„Ak by sme sa na ľudský vývoj pozreli z vývinového hľadiska presahujúceho infantilný vývoj, zistili by sme, že v niektorých častiach sveta určité skupiny ľudí plávanie potrebujú,“ hovorí Líška.

Odvoláva sa na kmeň Bajau, takzvaných morských nomádov, ktorí plávanie na prežitie „jednoducho potrebujú, potravu získavajú hlavne z mora“.

„Pokiaľ by sme sledovali ich držanie tela, zistili by sme, že výrazné odchýlky od normy sa u nich nenachádzajú,“ hovorí.

https://www.facebook.com/david.liska/posts/10214140447845297

Lepšie dýchanie

S Líškom súhlasí Tomáš Mihalík, silový a kondičný špecialista. „Neprirodzený pohyb by sme teda vykonávali aj pri ľadovom hokeji, lebo tam sa nepoužíva členkový kĺb v korčuli a oveľa viac zaťažujeme bedrové kĺby. Posúvame sa odtláčaním nohy smerom doboku a nie klasickým kyvadlovým spôsobom biomechanického kroku,“ hovorí.

Mihalík tvrdí, že telo má úžasnú schopnosť adaptácie, podľa neho sú ľudia schopní prispôsobiť sa takmer akémukoľvek počasiu aj pohybu. „Šprintér má oveľa hrubší flexor bedrového kĺbu ako bežný človek, lebo tento sval dlhodobo zaťažuje. Nemôžeme však povedať, že ho má abnormálne vyvinutý a je to zlé. Jednoducho sa adaptoval.“

Ako príklad adaptácie uvádza aj to, keď ľudia v ranom veku začnú hrať tenis a pri podaní vyhadzovať loptičku nad úroveň hlavy. Ramenný pletenec sa im vyvinie inak ako za bežných okolností a majú nižšiu pravdepodobnosť, že s ním niekedy budú mať problémy. Naopak, problémy budú mať tí, ktorí tento pohyb nerobili od detstva.

„Veci nie sú čierne a biele. (…) Pre niekoho môže byť určitý pohyb v danom momente nevhodný, ale určite by som negeneralizoval, že ten konkrétny pohyb je nevhodný a neprirodzený pre všetkých.“

Líška tvrdí, že plávanie môže výrazne pomáhať pri liečbe zápalu a bolesti a predstavuje benefit napríklad pre kardiovaskulárny systém.

„Pomáha aj pri liečbe obezity, ale aj pri diagnózach ako cukrovka, metabolický syndróm či inzulínová rezistencia.“

Líška tvrdí, že treba rozlišovať, kto ide plávať. „Ak ste zdravý človek, pokojne si dva-trikrát týždenne môžete zaplávať s vedomím, že to naozaj robíte pre svoje zdravie.“

Plávanie je výhodné aj preto, že na kĺby nepôsobí gravitačná sila ako pri iných športoch, myslí si Hirofumi Tanaka, profesor kineziológie z Texaskej univerzity.

Plávanie je tak ideálnym cvičením pre ľudí s osteoartritídou, pre ktorých sú iné pohyby veľmi bolestivé. Tanakov výskum podľa magazínu Time ukázal, že ľuďom s týmto ochorením plávanie dokázateľne pomohlo.

Jeho výskum ukázal aj to, že plávanie má spojitosť so znížením krvného tlaku u ľudí s vysokým tlakom.

David Tanner z Indianskej univerzity upozorňuje aj na správne dýchanie, ku ktorému prichádza počas plávania. Počas behu či bicyklovania zvykne byť dýchanie plytké a výdychy vynútené.

„Pri plávaní je to naopak. Nadýchnete sa rýchlo a hlboko a potom necháte vzduch prúdiť von,“ hovorí podľa magazínu Time a dopĺňa, že plávanie posilňuje respiračné svaly.