Denník N

Krajinný ekológ: Hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom na leteckej snímke vidíte aj bez nakreslenej čiary

Juraj Lieskovský. Foto – Peter Nemeš
Juraj Lieskovský. Foto – Peter Nemeš

Poľnohospodári sú dotovaní podľa množstva pôdy, ktorú obhospodarujú, takže rozorajú aj podmáčané územia, hoci sa na nich nič neurodí alebo je úroda raz za tri roky, vraví vedec Juraj Lieskovský z SAV.

Za ostatných dvadsať rokov opustili ľudia na Slovensku takmer polovicu vinohradníckych oblastí alebo ich premenili na ornú pôdu, vraví Juraj Lieskovský z SAV. Krajinný ekológ sa dlhodobo venuje téme opúšťania krajiny, teda javu, keď sa pôda prestane obhospodarovať.

V minulosti ste spolupracovali s NASA na výskume krajiny a krajinnej pokrývky v oblasti Karpatskej kotliny za ostatných 200 rokov. Prečo sa NASA zaujíma o túto tému a lokalitu?

Do projektu sme sa zapojili pod vedením univerzity vo Wisconsine a skúmali sme dlhodobé zmeny krajiny v priestore bývalého Rakúsko-Uhorska. Ešte koncom 19. storočia patrilo toto územie pod jeden štát s jednotnou politikou a panovali na ňom zhruba rovnaké prírodné podmienky. Keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, časť krajín išla do východného bloku a Rakúsko na západ. Neskôr sa niektoré krajiny dostali do Európskej únie, iné nie. Nás zaujímalo, ako sa to prejavilo na zmene krajiny. Veľmi presné mapy máme už z polovice 19. storočia a veľmi kvalitné bolo aj topografické mapovanie z polovice 20. storočia. Satelitné snímky NASA sú k dispozícii od 80. rokov minulého storočia. Vďaka týmto údajom sme dostali obraz o zmene krajiny za ostatných zhruba 250 rokov. NASA projekt rozbehla, lebo ju zaujímalo, ako zmena politík vplýva na zmenu krajiny.

Na čo ste prišli?

Ak by ste sa pozreli napríklad na leteckú snímku hranice medzi Rakúskom a Slovenskom, nakreslili by ste ju bez toho, aby ste vedeli, kde sa nachádza. V Rakúsku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie