Kočner v Threeme: Pozri, čo som vymyslel, zajtra to vyjde v Hlavných správach

Keď v piatok 9. marca 2018 prebiehali veľké protesty iniciatívy Za slušné Slovensko, Marian Kočner ich sledoval z veľkej vzdialenosti, bol na dovolenke na Maldivách. Spolupracovníčke Alene Zsuzsovej písal, že z jeho pohľadu „dopadli OK“. Interpretoval ich totiž tak, že v uliciach bolo iba 2,5 percenta oprávnených voličov.

Zsuzsovej sa však posťažoval, že takýmto spôsobom to nikto v médiách neopisuje. „Všade uverejňujú iba plné námestia,“ napísal jej cez aplikáciu Threema.

Z ich komunikácie vyplýva, že Kočner chcel svoj pohľad na protesty dostať medzi ľudí s pomocou médií, ktoré považoval za spriaznené.

Takto to ľudia pochopia

Aj preto v sobotu 10. marca Zsuzsovej napísal:

„Kukni, čo som vymyslel. Zajtra k tomu vyjde komentár v Hlavných správach a na Netkách. A to som dal do tabuľky prehnané (dvojnásobné) počty. A vidíš aká pi** nič to bolo. Celé ich protesty. Pôjde to aj do TA3. A takto to ľudia POCHOPIA. Jednoduché a prehľadné. AVE Ja.“

Alena Zsuzsová odpísala: „Ja sa z teba poj***. pi** ešte nakoniec ty budeš ten, kto im zachráni riť.“

On reagoval: „A dám reklamu Hlavné správy aj na budovu Technopolu. Slniečkárov dzigne.“

Ovládnutie budovy Technopolu Servis v Petržalke v súčasnosti vyšetruje polícia. Obvinení sú Kočnerovi spolupracovníci, pričom riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník avizoval, že obvinenie hrozí aj Kočnerovi.

Hlavné správy sú vplyvný web, ktorý sa najprv profiloval hlavne tým, že šíril prokremeľskú propagandu. Ako jeho šéfredaktor vystupuje košický podnikateľ Robert Sopko.

Netky sú bulvárny web. Funguje od roku 2013, jeho majiteľom je podnikateľ zo Sládkovičova Peter Vince.

Hlavné správy i Netky vyhoveli

Uplynulo niekoľko hodín od výmeny správ medzi Kočnerom a Zsuzsovou. Krátko po polnoci 11. marca už poslal Kočner svojej vernej spolupracovníčke link na článok, ktorý vyšiel na portáli Ďateľ.sk. Tento portál spravuje Kočnerov niekdajší blízky spolupracovník Peter Tóth, ktorý však napokon polícii odovzdal telefón Mariana Kočnera aj s jeho komunikáciou.

Titulok článku znel: „Andrej Kiska sa mýlil, krajina revolúciou (zatiaľ) neotehotnela.“ Jeho obsah presne korešpondoval s tým, čo predtým Kočner avizoval. Snažil sa relativizovať počet ľudí, ktorí v uliciach protestovali proti vláde.

V článku bolo niekoľko grafov, v ktorých autor porovnával počet účastníkov protestov s počtom oprávnených voličov v najväčších mestách a počtom ľudí, ktorí sa zúčastňujú na voľbách.

„Viaceré médiá vopred avizovali, že Slovensko čakajú demonštrácie porovnateľné s novembrom 1989. Po piatku si poniektorí novinári tento naratív podržali. Ďateľ.sk sa nazdáva, že je neudržateľný,“ zhŕňa tieto názory článok s odkazom na tieto grafy.

V rovnakom čase vyšiel ten istý komentár aj na Hlavných správach, aj na Netkách, presne tak, ako o tom písal Kočner. Oba tieto weby ho následne zdieľali aj na Facebooku. Ako autor článku je v nich podpísaný Peter Tóth, resp. portál Ďateľ.sk.

Čo znamenala Kočnerova poznámka, že to „pôjde aj do TA3,“ nie je jasné. Denník N nedohľadal, že by podobný typ článku vyšiel na webe televízie TA3 alebo že by televízia Kočnerov pohľad zapracovala do svojho spravodajstva.

Známe je iba to, že TA3 v minulosti prenášala Kočnerove tlačové konferencie, v ktorých spochybňoval novinárov a niektorých opozičných politikov, čím pomáhala jeho mediálnym hrám.

„Televízia TA3 vami spomínaný komentár Mariana Kočnera 10. ani 11. marca 2018, ani v iných dňoch nedostala ani nevysielala. TA3 od Mariana Kočnera ani Petra Tótha podklady do spravodajstva nepreberala, ani s nimi nespolupracovala,“ odpísali zástupcovia TA3.

V rovnakom čase poslal Kočner Zsuzsovej aj odkaz na ďalší text, ktorý vyšiel na Hlavných správach. Bol to článok s titulkom „Malý kurz počtov pre nedoškolenú poslankyňu.“ Aj v tomto článku napísali, že v uliciach protestovalo iba 2,5 percenta voličov, a preto je chybou tvrdiť, že mali celospoločenský dosah.

Ako autor tohto druhého článku je podpísaný Vladimír Mikunda, ktorý v tom čase pravidelne prispieval na Hlavné správy. Mikunda vedie časopis Zväzu protifašistických bojovníkov, denník SME si predvlani všimol, že pod jeho vedením sa tento časopis zmenil na nástroj prokremeľskej propagandy.

Mikunda pre Denník N povedal, že je prekvapený, že Kočner zdieľal jeho článok. Hovorí, že s Kočnerom ani s Tóthom nemá nič spoločné. „Ten článok vznikol výlučne z mojej hlavy, dal som si na ňom obzvlášť záležať,“ dodal Mikunda.

„Mohol by si ich poslať dlhému“

Kočner bol podľa správ posielaných v aplikácii Threema presvedčený, že komentár s grafmi bude mať úspech. Zsuzsovej po jeho uverejnení napísal.

„Môj nápad s grafom už letí Slovenskom. Ave ja. Poj***me ich. Na konci dňa (keď sa nič nedoj** a všetko pôjde podľa plánu) tak to posilní moju pozíciu :!!!!“

Zsuzsová ho ako aj v iných prípadoch pochválila: „Tie články sú perfektné, dnes to cez niektoré profily hodím na stránky.“

Potom jej napadol ďalší spôsob, ako by ich mohli šíriť. Navrhla Kočnerovi, aby odkazy poslal aj „dlhému“. Takto prezývali podpredsedu parlamentu Martina Glváča zo Smeru, zrejme s odkazom na jeho výšku.

„Počuj ale mohol by si tie články poslať aj dlhému, alebo neviem koho z nich ešte tam máš, nech si to rozhodia aj oni, majú ľudí čo spravujú kopu profilov a prispievajú do diskusií k článkom vo všetkých mediách. Tak to uvidí oveľa viac ľudí a budú to zdielať.“

„Stalo sa,“ odpísal vzápätí Kočner.

O Glváčovi je už niekoľko mesiacov známe, že si so Zsuzsovou vymieňal súkromné správy a posielal jej svoje fotky.

Známe je aj to, že na Facebooku fungujú falošné profily, ktoré pomáhajú Smeru. Denník N na ne upozornil aj pred dvoma rokmi, keď sme si všimli, že viaceré falošné profily zdieľali napríklad príspevky Roberta Kaliňáka alebo kritické články na adresu Andreja Kisku.

Či nejaké profily naviazané na Glváča pomohli zdieľať aj Kočnerov komentár, už z ďalšej komunikácie nevyplýva. Samotný Glváč, ktorý zdieľal aj články Hlavných správ či Petra Tótha, jeho komentár o protestoch na Facebooku nešíril.

Glváč: Absolútne to vylučujem

Martin Glváč sa pre Denník N ostro ohradil voči tomu, že by s Kočnerom spolupracoval na šírení jeho článkov. „Ani nepriamo, nijako, nikdy s nikým som v niečom takom, ako to popisujete, nespolupracoval. Je to vylúčené, absolútny nezmysel,“ reagoval podpredseda Národnej rady za Smer.

Ďalej „komunikáciu dvoch cudzích osôb“ komentovať nechcel, pretože nedokáže posúdiť „čo je realita, čo klamstvo, ani motiváciu aktérov“. „Rovnako neviem takúto komunikáciu niekoho iného verifikovať,“ dodal Glváč.

Kočnerov článok s grafmi mal napokon na Facebooku len limitovaný úspech. Nešírilo ho ani zďaleka toľko ľudí, ako sa to podarilo s iným článkami Hlavných správ s témou protestov.

Oveľa úspešnejšie boli v tom čase napríklad texty, ktoré prirovnávali protesty k ukrajinskému Majdanu, alebo obsahovali konšpiračné teórie, že za nimi stojí americký finančník George Soros.

Hlavné správy na strane Kočnera

Čo táto Kočnerova komunikácia ukazuje?

Na jednej strane dokresľuje, akým spôsobom sa Marian Kočner snažil ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech, prípadne v prospech vlády Smeru, proti ktorej boli namierené vlaňajšie protesty.

Na druhej strane potvrdzuje, že weby ako Hlavné správy, ktoré sa čitateľom prezentujú ako nezávislé „alternatívne médium“, aktívne pomáhali Kočnerovi.

Túto spoluprácu Denník N popísal už skôr. Hlavné správy až do leta minulého roka intenzívne pomáhali Kočnerovi v jeho mediálnych hrách.

Napríklad keď sa Kočner v septembri 2017 vyhrážal redaktorovi Aktualít Jánovi Kuciakovi, že si o ňom bude zbierať súkromné informácie, Hlavné správy novinára podľa vzoru Kočnera označili za „presstitúta“. „Kočner pohrozil presstitútovi z Aktualít: Začnem sa zaujímať o tvojich rodičov a rodinu,“ písali Hlavné správy.

Vlani zase spoločne so spriazneným webom Slobodný vysielač pomáhali propagovať video „reláciu“ Na pranieri, v ktorej Kočner osobne zverejňoval informácie, ktoré získal sledovaním novinárov. Jedným z jeho prvých terčov sa stal novinár .týždňa Eugen Korda.

„Opitý Korda ležiaci na zemi. Pozrite si ďalšiu časť Na Pranieri s Mariánom Kočnerom,“ propagovali Hlavné správy Kočnerovo video.

Následne, keď Kočnera v júli 2018 vzali do vyšetrovacej väzby pre podozrenie z falšovania zmeniek, Hlavné správy zverejnili článok s titulkom „Aj Kočner má právo na prezumpciu neviny“.

Nadpráca aj pre Smer

Podobným spôsobom robili Hlavné správy v tom čase nadprácu aj pre stranu Smer. Už krátko po vražde novinára Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa snažili odkláňať pozornosť od faktu, že Kuciak písal články o kauzách spojených so Smerom.

Miesto toho špekulovali, že Kuciaka mohol obetovať niekto, kto chcel vylepšiť povesť investigatívnych novinárov.

„Vzhľadom na jednotné reakcie opozičných politikov, ktoré sa za vraždu snažia učiniť zodpovednou vládu pre jej útoky na mainstreamových novinárov, nemožno vylúčiť ani teóriu tzv. sakrálnej obete, ktorá má verejnosť presvedčiť, že novinári nie sú len Lipšicove stáda, ale naozaj vykonávajú kontrolnú činnosť voči politikom,“ uvádzal článok Hlavných správy, ktorý vyšiel tesne po vražde.

Termín „Lipšicovo stádo“ je výmysel Mariana Kočnera.

Keď sa konali prvé protesty Za slušné Slovensko, Hlavné správy ich podobne ako Smer vykresľovali ako pokus o štátny prevrat. Zároveň, podobne ako Kočner, relativizovali počet účastníkov.

V jednom článku napríklad podsúvali, že značná časť účastníkov boli len náhodní okoloidúci, pomýlení študenti alebo cudzinci.

Pre Smer i Kočnera mohla byť takáto pomoc od Hlavných správ veľmi cenná. Tento web má angažovaných priaznivcov, ktorí za hlavné problémy krajiny považujú migrantov, homosexuálov či Andreja Kisku. Články Hlavných správ zdieľajú na Facebooku svojim známym, vďaka čomu sa dostanú aj mimo tradičného okruhu voličov Smeru.

Sopko: S Kočnerom nič nemáme

Čo na Mariana Kočnera dnes hovorí šéfredaktor Hlavných správ?

Róbert Sopko považuje spájanie jeho webu s Kočnerom za podlosť. Hlavné správy začali podľa neho preberať články z portálu Ďateľ.sk dávno pred tým, než vyšli najavo prepojenia medzi Tóthom a Kočnerom.

„S Kočnerom sme boli v kontakte, keď sme ho viackrát žiadali o stanovisko ku jeho kauzám, o ktorých sme písali. Predpokladám, že s ním takto spolupracovala aj redakcia Denníka N,“ dodal Sopko.

Denník N sa Sopka spýtal, či od Kočnera alebo Tótha bral peniaze, čo šéfredaktor kategoricky odmietol. „Nedostávali sme za to žiadne peniaze, vždy sa snažíme dať priestor všetkým zúčastneným stranám,“ odpísal šéfredaktor.

A ako vysvetľuje, že Hlavné správy uverejnili komentár, o ktorom Kočner písal Zsuzsovej?

Podľa Sopka si Kočner mohol ľahko spočítať, že sa tak stane, pretože Hlavné správy preberali texty z portálu Ďateľ.sk aj v desiatkach iných prípadov. „O tom, že článok vyjde, mohol Kočner vedieť od Tótha alebo jednoducho predpokladal, že ho preberieme,“ dodal.

Denník N kontaktoval aj redakciu servera Netky, ktoré prebrali Kočnerov text spolu s Hlavnými správami. Žiadna odpoveď neprišla.

Videorozhovor s Daňom a Vaským

Ďalším známym mediálnym spojencom Kočnera, o ktorom sa píše aj v aplikácii Threema, bol aktivista Martin Daňo. Kočner so Zsuzsovou preberal videorozhovor, ktorý s ním v polovici marca 2018 spravil Daňo s jeho spolupracovníkom Rudolfom Vaským.

V tomto videu dostal Kočner nekritický priestor na to, aby mohol osočovať novinárov, ktorí mu prekážajú. „Dnes novinára môže robiť každý, kto má v riti dieru,“ znel jeden z jeho komentárov, ktorý Vaského s Daňom rozosmial.

Rozhovor s Kočnerom zverejnil Daňo na portáli Youtube. Kočner následne Zsuzsovej napísal, že mu Daňo volal a informoval ho, že video malo už počas prvých hodín tisíce videní.

„Teraz mi volal Daňo, že už je 20-tisíc. Pošli link všetkým známym. Ideme jak píla,“ písal Kočner.

„Pi** ideš jak Rytmus. Rozposlala som,“ odpísala Zsuzsová.

Daňo: Bola to štandardná novinárčina

Martin Daňo začiatkom októbra minulého roka, keď sa Kočner začal spomínať v súvislosti s vraždou, nakrútil video, v ktorom sa od neho opatrne dištancoval.

„Ja som Kočnera videl len dvakrát v živote. Treba však povedať, že jeho vina sa ešte nepreukázala. Všetci ho súdia na základe prehnaných emócií, ktoré vyrábajú novinári,“ rozprával Daňo.

Denníku N poslal vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že správy z aplikácie Threema sú neoverené a že ich ani nemusel písať Marian Kočner.

„Keby sme aj pripustili, že to písal on, tak sa ohradzujem voči tomu, že ma klamlivo uvádzate ako „spolupracovníka“ pána Kočnera, nakoľko išlo o riadnu novinársku činnosť,“ napísal Daňo.

Podľa Daňa bol jeho videorozhovor s Kočnerom podobnou novinárskou prácou, ako keď Denník N robí rozhovory s odsúdenými osobami. „Výslovne uvádzam, že žiadnu protihodnotu finančnú, ani inú, som neprijal,“ odpísal Daňo.

Tvrdí, že dáva priestor na vyjadrenie všetkým stranám, pričom u Kočnera rešpektoval prezumpciu neviny. Samotné video s Kočnerom zhodnotil ako „mimoriadne pozitívne“. „Do dnešného dňa ho videlo takmer 160-tisíc divákov. Za desať rokov mojej novinárskej činnosti a viac ako 1200 publikovaných videí sa nachádza v prvej dvadsiatke najsledovanejších.“