Kočner v Threeme: Kotleba vládu podrží, dlhuje mi to. Dostať sa k nemu chcel cez Cupera a Lexu

V prvých týždňoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, počas vládnej krízy a masových protestov Za slušné Slovensko, predstavovali pre Mariana Kočnera kotlebovci „plán B“, ako by sa Smer mohol udržať pri moci.

Kočner sa obával, že vláda Smeru padne. Svojej kumpánke Alene Zsuzsovej, ktorá je tak ako on obvinená z objednávky Kuciakovej vraždy, písal, že ak by sa do vlády dostala opozícia, „nepomôže nám ani odsťahovať sa na severný pól“.

Kotlebova podpora pre vládu Smeru podľa neho mohla byť riešením. „Každopádne Sorosovu ruku dnes na Slovensku silno cítiť,“ písal Zsuzsovej cez aplikáciu Threema 10. marca 2018, deň po tom, čo na bratislavskom Námestí SNP demonštrovalo 60-tisíc ľudí a ďalšie tisícky sa zišli v iných mestách.

„Ja som zvedavá na Bélu,“ odpisovala mu Zsuzsová, na čo Kočner reagoval: „Béla je ok, len tá jeho grupa je nejednotná.“

Keď Zsuzsová položila Kočnerovi otázku, čo sa stane, ak Most-Híd z vlády odíde, odpísal jej: „Ešte je tu Kotleba. Podrží vládu.“

„Vybavil som na súde, že ich nerozpustia“

Kočner sa cez Threemu chvastal, že sú mu kotlebovci zaviazaní, lebo údajne na Najvyššom súde vybavil, že zamietne podanie generálneho prokurátora, ktorý navrhol Ľudovú stranu Naše Slovensko rozpustiť.

„Som vybavil, že NS SR pošle do pi** Čižnárovo podanie na zrušenie ich strany. Súd povie, že nie sú fašisti. Tak sú mi niečo dlžní.“

„Ave Ty,“ odpovedala mu Zsuzsová pozdravom, ktorý používali.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal na Najvyšší súd návrh na rozpustenie Ľudovej strany Naše Slovensko ešte v máji 2017. Prípad dlho na súde stál, aj keď bol pridelený senátu vedenému sudkyňou Janou Zemkovou už v tom istom mesiaci.

Okrem Zemkovej v senáte sedeli sudcovia Nora Halmová, Milan Morava, Petra Príbelská a podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová.

O necelé dva roky, koncom apríla 2019, Najvyšší súd po verejnom pojednávaní rozhodol, že ĽSNS nerozpustí. Bolo to teda viac ako rok po tom, čo sa táto konverzácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou odohrala, a v čase, keď už boli obaja vo väzbe.

Kotlebovci akýkoľvek kontakt s Kočnerom odmietajú. „Pána Kočnera považujeme za mafiána a zločinca. Pod vládou Ľudovej strany Naše Slovensko by bol už dávno odsúdený. Nikdy sme s ním priamo ani nepriamo nekomunikovali a ani sa osobne nestretli,“ odpísal podpredseda strany Martin Beluský.

„Údajne mal Kočner tvrdiť, že vybaví, aby sa tento podnet dal do stratena, resp. sa odmietne. Všetci vedia, že podnet nebol odmietnutý, a preto sa toto tvrdenie nemôže zakladať na pravde,“ odpísal Beluský. Prípad sa skončil rozsudkom, ktorý ĽSNS nerozpustil. „Nikto z vedenia strany nikdy nekomunikoval s pánom Kočnerom. Celú túto vymyslenú kauzu vnímame ako umelý pokus vtiahnuť ĽS Naše Slovensko do škandálu, s ktorým nemáme absolútne nič spoločné.“

Súd v rozhodnutí, prečo stranu nerozpustil, argumentoval najmä slabými dôkazmi generálnej prokuratúry o tom, že by bola nebezpečná pre demokraciu. Okrem jej volebného programu z roku 2016, v ktorom ĽSNS hovorila o „parazitoch z osád“ či „cigánskom terore“, v návrhu prokuratúry nebolo veľa jednoznačných dôkazov, ktoré by poukazovali na rasistické prejavy jej členov. A to aj napriek tomu, že na internete o rasistické prejavy členov ĽSNS núdza nebola, na mnohé poukázal bloger Ján Benčík.

V žalobe prokuratúry chýbali aj jasnejšie odkazy na existujúcu judikatúru. „Môj dojem bol, že generálna prokuratúra podcenila, akým spôsobom treba odprezentovať, vyargumentovať a prepojiť skutočnosti, ktoré uvádza v žalobnom návrhu. Chýbali mi odkazy na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, chýbali mi argumenty, ktoré by sa vyrovnávali s obhajobou protistrany,“ komentoval výkon Čižnárových ľudí odborník na extrémizmus Daniel Milo z Globsecu.

„Cupera riadi Lexa a ja budem Lexu“

Z Kočnerovej Threemy vyplýva, že sa Kočner chcel dostať ku Kotlebovi cez Jána Cupera, bývalého poslanca HZDS a obhajcu Ivana Lexu. Cuper kandidoval za ĽSNS v parlamentných voľbách v roku 2016 z 25. miesta kandidátky. Do parlamentu sa síce nedostal, no v roku 2017 sa načas stal asistentom poslanca ĽSNS Juraja Kolesára.

Kolesár vlani v novembri z poslaneckého klubu Kotlebovej strany odišiel, Cuper sa zasa v poslednom čase angažuje v marginálnej strane Práca slovenského národa, ktorej dáva priestor najmä mesačník Extra plus. „Myslím si, že politická strana Práca slovenského národa by mohla byť integrujúcim tmelom, pretože má sociálny, ekonomický program, ktorý súvisí s prácou, a to bol vždy aj program anglických konzervatívcov,“ hovoril Cuper tento rok v júni.

Ešte vlani na jar však o ňom Kočner písal ako o blízkom človeku Mariana Kotlebu. „Zajtra poobede sedím s Cuperom a Lexom. Už som Lexovi písal. Cuper je Kotlebov najbližší poradca. A Lexa riadi Cupera a ja budem riadiť Lexu,“ písal Kočner 13. marca 2018. „Keď som jebol do pi** Mečiarovu vládu, bolo lepšie. Keď som jebol do pi** Radičovej vládu bolo lepšie. A bude aj teraz,“ dodal Kočner.

Cuper Denníku N nezdvíhal telefón a neodpovedal ani na esemesku. ĽSNS tvrdí, že sa s ním dávnejšie rozišli. „Pán Cuper za nás iba kandidoval a po voľbách sme mu dávali vypracovať právne veci, s ktorými sme ale neboli spokojní. Potom sa naše cesty rozišli a už s ním nespolupracujeme. O tom, že mal s Kočnerom komunikovať, nemáme žiadnu vedomosť.“

Právny zástupca Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica potvrdil, že v komunikácii, s ktorou sa mal možnosť oboznámiť, sa takáto časť nachádza. „Myslím si, že nejde o zveličovanie, respektíve, že by táto komunikácia nebola pravdivá,“ povedal.

„Domnievam sa, že spojenie, o ktorom hovorí v komunikácii jeden z obvinených, je pravdepodobne najväčšie ohrozenie demokracie v slovenskej histórii. Ide pravdepodobne o väčšie nebezpečenstvo, než aké sme zažili za čias mečiarizmu,“ povedal Kvasnica na spoluprácu Lexu a Kotlebu.

„Tí, ktorí si pamätajú na obdobie medzi rokmi 1994 a 1998, tí, ktorí si pamätajú, akým spôsobom bola riadená Slovenská informačná služba, tí, ktorí si pamätajú, akým spôsobom sa začala deštrukcia slovenského ústavného zriadenia, musia mať mimoriadne obavy, ak sa sily z tohto obdobia spoja s fašistami,“ vysvetľuje Kvasnica.

A z čoho mal pocit, že by Lexa a Kotleba mohli spolupracovať? „Stačilo pozorovať slovenský politický život. Bohužiaľ, až zavraždenie dvoch nevinných mladých ľudí nám ukazuje skutočné pozadie slovenského politického života. Myslím koaličného,“ povedal Kvasnica.

Z pohľadu vyšetrovania je podľa neho podstatné, aby tieto vzťahy nemali žiadny vplyv na priebeh vyšetrovania a prípadne, aby to nemalo vplyv na väzobné stíhanie niektorých obvinených.

Lexa, Haščák, Kočner

Ivan Lexa je bývalý šéf Slovenskej informačnej služby z čias Mečiarovej vlády, ktorý čelí stíhaniu pre zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska v roku 1995. Súd v júni stíhanie prerušil a čaká sa na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie.

Lexu na súde zastupoval advokát Marek Para, ktorý zastupuje aj Pavla Ruska v prípade falšovania zmeniek, kde je Rusko obvinený spolu s Kočnerom.

Tu je dôležité si pripomenúť, aké vzťahy majú spolu Kočner, Lexa a partner skupiny Penta Jaroslav Haščák.

Ivan Lexa o sebe hovorí, že je priateľom Jaroslava Haščáka, jedného z majiteľov skupiny Penta. Vyhlásil to na súde s Milanom Krajniakom, kde sa Lexa Haščáka zastával. Lexovci a Penta mali minimálne pri vzniku skupiny dobré vzťahy, bývalého šéfa ŠtB Alojza Lorenca Pente podľa denníka SME na začiatku odporúčal Vladimír Lexa, otec Ivana Lexu. Poslanec Sme rodina Krajniak pred vstupom do parlamentu na webe pod menom Posledný križiak rozkrýval pozadie skupiny Penta a viackrát naznačoval prepojenia lexovcov s Pentou.

Jaroslav Haščák sa pozná aj s Kočnerom, Haščák tvrdil, že sa sporadicky aj stretávali. Kočner mal blízko k partnerom Penty. „Kočner nikdy nebol priamo partnerom Penty, no bol pre Pentu atraktívny ako pomocník, ktorý môže používať aj metódy, ktoré by veľkej kontrolovanej finančnej skupine ešte viac kazili renomé,“ napísal o ich vzťahu Konštantín Čikovský.

Kočner mesiac pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej písal Haščákovi, že pracuje „na odj***ní čuráka“. Haščák mu odpísal: „Povieme si, keď budeme spolu.“ Haščák najskôr tvrdil, že si na správu nepamätá. Po pár dňoch a po tom, čo si vraj pozrel svoj kalendár, si spomenul: priznal, že s Kočnerom hovorili o odstavení šéfa tímu Gorila Lukáša Kyselicu z prípadu vyšetrovania objednávky vraždy Silvie Volzovej Pavlom Ruskom.

Deň po tom, čo sa mal Kočner údajne stretnúť s Cuperom a Lexom, teda 15. marca 2018, vládne strany oznámili, že koalícia bude pokračovať, vymení sa však premiér. Namiesto Roberta Fica nastúpil Peter Pellegrini.

Kotlebovci ako plán B

Počas vládnej krízy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej počítal Kočner vo viacerých správach s tým, že Kotleba podrží vládu Smeru a SNS a opakovane ho označoval za plán B. V správe Zsuzsovej z 11. marca 2018 opisuje, ako si predstavuje ďalší vývoj. „Akčný plán v prípade odchodu Mosta: dovládnuť do konca s podporou Kotlebu (lebo on predčasné voľby nechce)“.

O deň neskôr už Zsuzsovej píše, že „Kotlebu rieši“ a aj nasledujúce dni o jeho podpore pre Ficovu vládu hovorí ako o „pláne B“.

Keď 12. marca Most-Híd oznámil, že je za predčasné voľby, Kočner sa hneval. „Nuž a je to fpi**,“ napísal. „Aktivujeme plán B. Kotlebu. Len ak Andrej odskočí, tak ani to nepomôže. A Andrej je KO***“.

Podpredseda ĽSNS Beluský poprel, že by kotlebovci o podpore vlády Smeru a SNS bez Mosta-Híd vlani na jar uvažovali, alebo že by o tom rokovali s Kočnerom. „Nie, nikdy sme s ním nerokovali a ani nijakým spôsobom nekomunikovali. Súčasnej vláde ako aj tej predchádzajúcej sme v hlasovaní vyjadrili nedôveru. O žiadnej tichej podpore sme s nikým nerokovali, nakoľko táto vláda mala už dávno padnúť a skončiť s rozkrádaním verejných financií a eurofondov,“ odpísal.

Kočner sa kotlebovcov zastával už aj pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V komunikácii z januára 2018 so Zsuzsovou hodnotí výsledky prezidentských volieb v Česku a píše, že zvolenie Miloša Zemana je dobré znamenie.

„Vyj*** slniečkari dostali na pi**,“ napísal Zsuzsovej.

Ona mu píše, že ľudia „osprostievaju“, lebo „volit fasistu a nadrzaného sfetovaneho RODINAARA s 10 timi deckami bez manzelky tiez nie je normalne“.

Na to sa jej Kočner spýtal, kto je fašista, a ona odpovedala, že Kotleba. „Čím?“ reaguje Kočner a ona mu odpisuje, že všetkým. „Slabá odpoveď. SLNIEČKARSKÁ,“ odpísal Kočner. Keď Zsuzsová oponuje, že sa Kotleba obklopuje holohlavcami a správa ako Hitler, Kočner namieta: „To ale nie sú znaky fašizmu“.

V senáte sedela sudkyňa Nora

V senáte Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o rozpustení ĽSNS, sedela aj sudkyňa Nora Halmová. Na Najvyššom súde pôsobí od roku 2014, predtým pracovala na Krajskom súde. Sudkyňa Halmová ešte začiatkom augusta priznala, že sa s Kočnerom poznal jej exmanžel. Priznala to v čase, keď sa v súvislosti s kauzou falšovania zmeniek televízie Markíza objavila komunikácia medzi Kočnerom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom.

„Budeme možno potrebovať Norinu pomoc,“ napísal Kočner cez Threemu Bödörovi vlani v máji v súvislosti s rozhodovaním o osemmiliónovej zmenke na Krajskom súde v Bratislave. Nie je však presne jasné, koho tým mysleli. Halmová už v tom čase na krajskom súde nepracovala a vylúčila, že by ju pre zmenky niekto kontaktoval.

Sudkyňa Najvyššieho súdu Halmová potvrdila, že s Bödörom si tyká, s Kočnerom sa zase zoznámila vďaka exmanželovi, no tvrdila, že posledné roky sa mu vyhýbala. „Keď nás pred dvomi rokmi aj s mojím súčasným manželom pozval na oslavu náš kamarát Mirko Konôpka a povedal, že tam bude aj Kočner, tak som odmietla ísť. Vysvetlila som mu, že ho nepovažujem za slušného človeka,“ povedala sudkyňa.

Halmová aj teraz odmieta, že by Kočner mohol mať na jej rozhodovanie vplyv. „Absolútne odmietam akékoľvek ovplyvňovanie pri svojej rozhodovacej činnosti,“ odpísala.

„Ako som už v médiách uviedla, s Marianom Kočnerom sa nepoznám. Nesnažil sa ma nikdy kontaktovať, ani osobne, ani sprostredkovane. Navyše, nie je nijako dokázané, že spomínanou Norou v jeho komunikácii by som mala byť ja. Spájanie jeho mena s mojou osobou preto úplne odmietam.“

Podobne reagovali aj ďalší sudcovia zo senátu, ktorý o ĽSNS rozhodoval. „Menovanú, aktuálne väzobne stíhanú osobu nepoznám a nemám žiadnu vedomosť o jej zasahovaní do rozhodovania v uvedenej veci,“ reagovala sudkyňa Jana Zemková.

„Ja osobne Mariana Kočnera nepoznám a nikdy som sa s ním nestretla. Absolútne vylučujem akékoľvek kontaktovanie mojej osoby v súvislosti so súdnymi prípadmi, ktoré rozhodujem,“ odpísala aj Petra Príbelská.

Aj ďalší dvaja sudcovia, Milan Morava a Jana Urbancová, tvrdia, že Kočnera osobne nepoznajú, a zasahovanie do ich rozhodovacej činnosti vylučujú.