Zmenu môže priniesť iba spolupráca a spoločná alternatíva

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

„Spolupráca sa riadi verejne uznávanými pravidlami a postupmi,“ ktoré zainteresovaní akceptujú a chápu spôsobom, ktorý usmerňuje ich správanie, pripomenul pred časom popredný americký politický filozof John Rawls známy svojou teóriou spravodlivosti.

V knihe Politický liberalizmus upozorňuje, že spolupráca predpokladá podmienky, ktoré môžu všetci zúčastnení rozumne akceptovať. Následne všetci konajú v súlade s dohodnutými pravidlami a postupmi, tak, aby z takejto spolupráce mali všetci „náležitý prospech“ merateľný vhodným kritériom.

Rawls síce hovorí o spravodlivosti ako slušnej a dlhodobej spolupráci v celej spoločnosti prenášajúcej sa z generácie na generáciu, no kľúčové zásady môžeme preniesť aj do sféry politiky. Napríklad aj do spolupráce strán, ktoré chcú byť alternatívou voči politike, ktorú spolu so značnou časťou verejnosti považujú za skompromitovanú, nespravodlivú, oligarchickú, a teda z hľadiska kvality demokracie za deštruktívnu.

Verejne deklarovaný zmysel pre spravodlivosť, spoločné ciele a politická túžba dosiahnuť ich by mali takúto spoluprácu umožniť. Aj keď s mnohými odlišnosťami, no stále sa môžu zhodnúť na predstave zodpovednejšej a slušnejšej politiky a na definovaní priorít a akútnych problémov. Dohodnuté pravidlá potom pomáhajú vyvažovať odlišné predstavy tak, aby tie neboli neprekonateľnou prekážkou.

Schéme takejto spolupráce sa musia zúčastnené strany podriadiť a „dodržiavať jej základné pravidlá“. Zámery a predstavy nemusia a ani nemôžu do seba zapadať tak, aby boli navzájom úplne zlučiteľné a všetky uskutočniteľné bez istej miery kompromisov, respektíve vzájomných ústupkov. Tie sú však možné iba tam, kde sa aj popri odlišnostiach nájdu prieniky a sú jasne definované a spoločne zdieľané priority (odlíšené od aktuálne druhoradých a okrajových problémov).

Ako pripomína Rawls, demokratická spoločnosť sa vyznačuje rozmanitosťou náboženských, filozofických a morálnych doktrín. Tieto rozmanité sféry a prostredia musí politická sféra osloviť. Ak nemá ísť iba o udržiavanie svojho vlastného fanklubu, potom je – v dnešnej slovenskej realite – politické oslovenie širšej voličskej verejnosti možné iba systémom politickej spolupráce.

V kontexte slovenskej reality treba znovu zopakovať, že naším dnešným problémom je najmä organizované vykrádanie štátu, obsluha oligarchie a v neposlednom rade proruské politické gestá. Autor tohto textu už viackrát napísal, že dnes už potrebujeme alternatívu nielen voči vládnej koalícii, ale aj parlamentnej opozícii. Takáto alternatíva je však dnes možná, perspektívna a účinná iba ako spoločná.

To je však už výzva a úloha najmä pre tri mimoparlamentné strany, ktoré chcú byť pre voličov alternatívou, hovoria o slušnejšej a spravodlivejšej politike, o slušnejšom, spravodlivejšom a prosperujúcom Slovensku a majú svoj potenciál dôvery. Zatiaľ je to však – až na podanú ruku a dohodu o neútočení medzi PS/Spolu a KDH – skôr rozpačité než nádejné.