Denník NTo je hádam aprílový žart. Grónsko nie je na predaj, odkazujú Trumpovi ostrovania aj Dáni

Denisa BallováDenisa Ballová
Zdieľať
Grónske mesto Upernavik. Foto - TASR/AP
Grónske mesto Upernavik. Foto – TASR/AP

Americký prezident údajne poveril svojich poradcov, aby zistili, či je kúpa najväčšieho ostrova na svete reálna. Podľa dánskych politikov ide o nepodarený vtip.

Okrem Louisiany od Francúzska, Floridy od Španielska, Aljašky od Ruska a veľkej časti juhozápadu od Mexika Spojené štáty chceli kúpiť aj Island a Grónsko. V 19. storočí nakupovali územia, aby svojím teritóriom potom obklopili Kanadu a presvedčili ju, nech sa pridá k USA.

Americký prezident Donald Trump sa k myšlienke kúpy najväčšieho ostrova na svete vrátil.

Podľa denníka Wall Street Journal hovoril o nápade kúpiť Grónsko so svojimi poradcami opakovane na viacerých schôdzkach a večierkoch. Takisto vraj touto agendou poveril niekoľko svojich spolupracovníkov vrátane právneho poradcu Bieleho domu.

O ostrov sa Trump údajne zaujímal pre jeho bohaté nerastné zdroje aj jeho strategickú polohu. New York Times uvádza, že americký prezident hovoril o Grónsku aj z hľadiska „národnej bezpečnosti“.

Trumpov záujem o ostrov ležiaci v Atlantickom aj Severnom ľadovom oceáne vyvolal rôzne reakcie. Kým niektorí americkí republikáni to označili za „geopoliticky veľmi múdry nápad“ alebo dobrú ekonomickú stratégiu, iní to považujú za chvíľkový rozmar, ktorý sa nikdy neuskutoční.

Aprílový žart

Grónske ministerstvo Trumpov zámer okamžite odmietlo. „Sme otvorení obchodu, ale nie sme na predaj,“ povedala pre agentúru Reuters grónska ministerka zahraničia Ane Lone Baggerová.

Rovnaká reakcia sa objavila aj na oficiálnom webe grónskej vlády.

„Máme s USA dobrú spoluprácu a považujeme to (Trumpovu ponuku, pozn. red.) za prejav veľkého záujmu o investície v našej krajine a o využitie možností, ktoré ponúkame. Na predaj však Grónsko, samozrejme, nie je,“ uvádza oficiálna stránka.

Grónsko je súčasťou dánskeho kráľovstva, má však veľkú autonómiu v podobe vlastnej vlády aj parlamentu. O väčšine jeho vnútorných problémov rozhodujú miestne úrady. Zahraničnú aj bezpečnostnú politiku riadi Kodaň. Práve odtiaľ sa ozýva najväčšia kritika Trumpovho nápadu.

„To musí byť aprílový žart, ale v nesprávnu časť roka,“ napísal na Twitteri dánsky expremiér Lars Løkke Rasmussen.

„Ak to naozaj zvažuje, tak je to definitívny dôkaz, že sa zbláznil,“ povedal pre kodanský rozhlas Søren Espersen z Dánskej ľudovej strany. „Myšlienka, že by Dánsko predalo 50-tisíc svojich občanov Spojeným štátom, je úplne na smiech.“

Dánsky poslanec Rasmus Jarlov zas na Twitteri Trumpovi odkázal, aby na takýto nápad úplne zabudol.

Mohlo by to fungovať?

Americký prezident navštívi Dánsko v septembri, jeho poradcovia však vylúčili, že by cesta súvisela s jeho zámerom kúpy ostrova. Wall Street Journal však uvádza, že ľudia z Bieleho domu nevedia, ako ďaleko chce prezident Trump so svojím plánom zájsť.

Na jednej schôdzke spomenul, že Dánsko má problémy s financovaním ostrova, takže USA by mohli Grónsko kúpiť. „Čo si o tom, chlapi, myslíte? Mohlo by to fungovať?“ pýtal sa americký prezident podľa zdrojov Wall Street Journal.

Jedným z jeho motívov bola podľa amerického denníka aj možnosť zapísať sa do dejín. Grónsko má pre USA dlhodobý strategický význam vďaka svojej polohe medzi Severnou Amerikou a Európou a blízkosti k severnému pólu.

USA tam mali základňu pre vojenské lietadlá počas druhej svetovej vojny, v období studenej vojny zas pre bombardéry, ktoré boli v prípade potreby dostatočne blízko k Sovietskemu zväzu. Grónsko bolo tiež ideálne ako základňa na prieskumné lety.

Od roku 1951 majú USA s Dánskom uzavretú vojenskú dohodu, ktorá dáva americkej armáde na ostrove prakticky neobmedzené právomoci.

V Grónsku je tiež umiestnená najsevernejšia vojenská letecká základňa USA, ktorá nesie názov Thule. Nachádza sa 1200 kilometrov za polárnym kruhom.

Podľa expertov na oblasť Arktídy, na ktorých sa odvoláva Financial Times, má Trumpova administratíva čoraz väčší záujem o tento región.

Žiadna Čína, žiadne Rusko

Zároveň môže mať americký prezident záujem o Grónsko aj z ekonomických dôvodov. Ostrov má bohaté ložiská nerastných surovín, akými sú uhlie, zinok, meď a železná ruda. Možnosti ťažby sú však veľmi obmedzené stovkami metrov ľadu.

USA sa snažia obmedziť snahy iných krajín, predovšetkým Číny, aby si v Grónsku presadzovali svoje vlastné záujmy. V roku 2018 napríklad Pentagón zablokoval financovanie troch letísk na ostrove Pekingom.

Snahy USA o získanie ešte väčšej kontroly nad Grónskom by však mohli spôsobiť napätie s Ruskom z dôvodu rastúcej militarizácie arktického regiónu. Rusko sa posledné roky snaží o väčšiu kontrolu na severe.

Od roku 2013 Moskva minula miliardy dolárov na výstavbu alebo modernizáciu siedmich vojenských základní pozdĺž svojho severného arktického pobrežia, vybudovala radarové stanice, letiskové dráhy aj prístavy, umiestnila protiraketovú obranu.

Grónsko, ktoré je približne štyrikrát menšie ako Európa, má 56-tisíc obyvateľov, žijú tam hlavne domorodí Inuiti.

80 percent jeho územia pokrýva ľad. Ten sa môže vplyvom globálneho otepľovania topiť a odhaliť toxický jadrový odpad, ktorý tam zostal na niekoľkých amerických vojenských stanovištiach z čias studenej vojny.

Topiaci sa ľad v Grónsku. Foto – TASR/AP

Najväčší obchod s Napoleonom

USA však nemajú záujem o Grónsko prvýkrát. Prezident Harry Truman v roku 1946 ponúkal za ostrov sumu sto miliónov dolárov. Dánsko to však odmietlo.

Okrem peňazí predstavil Truman aj variant výmeny strategických častí územia Grónska za Aljašku, ktorú zas USA získali v roku 1867 od Ruska.

USA pred koncom prvej svetovej vojny kúpili dánsku kolóniu Západnú Indiu, pretože sa obávali, že by nad územím získalo kontrolu Nemecko. Neskôr toto územie premenovali na Panenské ostrovy.

Najväčší obchod však uskutočnili v roku 1803, keď od Francúzska získali jeho bývalú kolóniu Louisianu, ktorá zaberala rozsiahle územie na stredozápade.

Napoleon Bonaparte túto oblasť nepovažoval za dôležitú, a tak ju predal za výhodnú cenu 15 miliónov dolárov. Odkúpená pôda zdvojnásobila vtedajšiu rozlohu USA a dnes tvorí štvrtinu celej krajiny.

V súčasnosti sa podobné nákupy už neuskutočňujú. Zvláštnym prípadom bola Južná Kórea, ktorá v roku 2009 prenajala značnú časť poľnohospodárskej pôdy na Madagaskare.

V čase ekonomickej krízy zas Grécko zvažovalo predaj niekoľkých menších ostrovov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].