Pod Strečnom je to zabijak, vraví zoológ. Vedci skúmali úhyn zvierat na cestách

V máji tohto roka dostali v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce nezvyčajný telefonát, že v miestnom potoku v katastri obce Klubina leží uhynutý medveď hnedý.

Pod ľavou lopatkou zvieraťa odborníci natrafili na otvory v koži, ktoré pripomínali diery po projektiloch, takže si najprv mysleli, že zviera niekto zastrelil.

Pri pitve sa však veterinárka priklonila k názoru, že zviera podľahlo zraneniam, ktoré utrpelo v dôsledku pádu alebo zrážky s autom.

Ročne 10 až 15 medveďov

Zoológ Peter Drengubiak z CHKO Kysuce a jeho kolegovia sa klonia k poslednej možnosti. „Zviera malo modriny po celom boku tela, čo naznačuje silný kontakt,“ povedal Drengubiak. „Miestny terén poznáme veľmi dobre a nepredpokladám pád – v okolí nie sú vysoké skaly. Ak by medveď spadol zo stromu, padal by cez konáre, takže by mal doudierané celé telo. Preto si myslím, že ho zrazilo auto.“

Keď medveďa pitvali, mal prázdny tráviaci trakt. „Zraneniam nepodľahol okamžite po zrážke a nejaký čas prežíval. No mal veľké bolesti a nemohol prijímať potravu. Preto uhynul,“ vysvetľuje zoológ. 

Zoologička Michaela Skuban zo Spoločnosti pre karpatskú zver hovorí, že na Slovensku ročne uhynie po zrážke s autom, kamiónom či vlakom 10 až 15 medveďov.

Projekt TRANSGREEN

Úmrtnosťou medveďov, ale aj ďalších veľkých šeliem, ako sú rysy a vlky, a iných živočíchov na cestách a železniciach sa zaoberali odborníci v medzinárodnom projekte s názvom TRANSGREEN.

Mapovali pritom aj migračné trasy zvierat na vybraných územiach – v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, CHKO Strážovské vrchy, v Národnom parku Malá Fatra, CHKO Cerová vrchovina, CHKO Vihorlat a Národnom parku Slovenský kras.

Projekt prebiehal aj v Česku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine.

Na vybraných úsekoch ciest prebiehalo mapovanie úmrtnosti živočíchov v rokoch 2017 až 2018, projekt však trval až do roku 2019. „Odborníci sa sústredili na najkritickejšie miesta, kde sú koridory preťaté dopravnou infraštruktúrou. Na územiach, kde mali aj staršie dáta, sa zohľadnili aj tie. Napríklad Železnice SR nám poskytli dáta o úmrtnosti zvierat za niekoľko ostatných rokov,“ povedala pre Denník N Miroslava Plassmann, riaditeľka slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

WWF projekt koordinoval a na Slovensku spolupracoval so Štátnou ochranou prírody SR, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.

Cestu pod Strečnom zvieratá neprejdú

Na cestách a železniciach v okolí Národného parku Malá Fatra bolo od roku 1997 zabitých 47 medveďov. Tento rok to boli už tri medvede, hovorí riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš.

„Takýto spôsob usmrtenia predstavuje takmer 43 percent zo všetkej známej mortality zvierat. Kritickými miestami na ceste I/18 sú oblasti medzi Turanmi a Šútovom, Dubná Skala a Domašín. Vlaky zabíjajú medvede najčastejšie v katastrálnom území Nezbudská Lúčka v blízkosti Strečna. Okrem medveďov evidujeme šesť zrazených rysov a dva vlky,“ dodal Kalaš v správe WWF Slovensko.

Pod Strečnom pri Martine prejde za deň 27-tisíc áut. „Je to čistý zabijak,“ vraví Drengubiak.

Za katastrofálnu označuje situáciu v oblasti Malej a Veľkej Fatry, obzvlášť pod Strečnom, aj zoologička Skuban. Podľa nej „prakticky všetko, čo vstúpi na cestu I/18 pod Strečnom, je zrazené“. 

Odborníčka a jej kolegovia zistili, že ak je na ceste denne viac ako 5- až 6-tisíc áut, pre medvede ide o prakticky neprekonateľnú bariéru. Pred dvomi rokmi o tom so svojím tímom vydala článok v časopise European Journal of Wildlife Research.

„V inej štúdii sme mali dva mladé medvede, ktoré dokázali prejsť aj cestu s 20-tisíc autami, no išlo o výnimočné prípady. Boli to mladé samce, ktoré si hľadali nové teritórium. V tom čase sú pod veľkým tlakom, že musia odísť a nájsť si vlastné teritórium. Preto sú oveľa menej plaché,“ povedala Skuban zo Spoločnosti pre karpatskú zver.

Vedci sledovali medvede na území veľkosti od 20-tisíc hektárov do 50- až 60-tisíc hektárov. „S inými medveďmi sa na svojom teritóriu nechcú stretnúť, ale dokážu sa na ňom tolerovať. To už neplatí o vlkoch – ak vlčia svorka obsadí nejaké teritórium, iné vlky na ňom nestrpí,“ vraví o živote šeliem Skuban.

Existujú rôzne dôvody, prečo živočíchy migrujú – presúvajú sa za potravou, hľadajú si úkryt alebo sexuálnych partnerov na rozmnoženie. Niekedy si hľadajú domovský okrsok, ako napríklad mladé medvede. V okolí ciest sa zvieratá vyskytujú aj preto, že sa kŕmia na poliach. „Diviaky či vysokú zver priťahujú aj zasolené okraje ciest,“ dodal zoológ Drengubiak.

Kysuce

Čo sa týka Kysúc, zoológ Drengubiak vysvetlil, že miestnu chránenú krajinnú oblasť rozdelili počas výskumu na viacero úsekov, ktoré kontrolovali každé dva týždne, najlepšie v ranných hodinách. „Ak by sme to robili poobede, mŕtvoly by boli úplne rozjazdené a niekedy by sa nedalo poznať, o akého živočícha ide.“

Z veľkých šeliem žijú na Kysuciach okrem medveďov aj vlky či rysy. Sčítajú sa v zime, keď v snehu vidno stopy. „Vo februári sme zaznamenali 13 vlkov a 22 rysov. Tieto údaje však treba brať s rezervou, lebo zvieratá prekračujú štátne hranice a odvtedy máme aj prírastky, takže uvedené počty by dnes nesedeli,“ hovorí Drengubiak.

Podľa neho majú v CHKO Kysuce okolo 10 až 15 medveďov, maximálne 20. 

Kritické miesta, kde sa nachádzajú migračné koridory zvierat, ktoré je potrebné ochraňovať a zachovať – severné Slovensko

Údolím rieky Kysuca od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie frekventovaná cesta I/11, železnica a rozostavaná je už roky aj diaľnica. Oblasť je husto zastavaná a vysoký počet bariér zvieratám výrazne sťažuje priechodnosť krajiny. „Fragmentáciou krajiny sú negatívne ovplyvnené najmä druhy, ktoré obývajú veľké územia v malom počte jedincov. Sú to predovšetkým cicavce strednej a veľkej veľkosti – od veľkosti líšky po veľké šelmy, čiže vlk, rys a medveď,“ vraví Plassmann z WWF Slovensko.

Chránená krajinná oblasť Kysuce je špecifická tým, že sa nachádza na hraniciach s Poľskom a Českom a živočíchy sa medzi krajinami bežne pohybujú. „Zachovať migráciu je dôležité pre zachovanie genetickej diverzity. Ak od seba populácie odrežeme a s inými jedincami nebudú komunikovať, bude dochádzať k príbuzenskému kríženiu, takže kvalita populácie pôjde prudko nadol, prípadne môže až vyhynúť, hoci zatiaľ sa nám to nepotvrdilo,“ vraví Drengubiak.

V pláne je výstavba ekoduktu („zelené mosty“) ponad diaľnicu pri Svrčinovci, no podľa zoológa by na Kysuciach potrebovali minimálne ešte dva ekodukty: pri Oščadnici a Kysuckom Novom Meste.

Lokalitu pri Svrčinovci vybrali na základe nových znalostí o migračných koridoroch zvierat.

Cestou I/11 medzi Žilinou a Čadcou prejde za deň vyše 14-tisíc áut. „Väčšina zvierat hynie, a ak ju prejdú, majú veľké šťastie. Neostáva im nič iné, len riskovať,“ hovorí Drengubiak.

Oplotenie nerieši migráciu zvierat

Na juhu Slovenska sú významnými bariérami cesty I/16 zo Zvolena cez Rožňavu do Košíc a I/19 z Košíc do Vyšného Nemeckého. Mnohými úsekmi prejde denne aj 9-tisíc áut.

V Národnom parku Slovenský kras identifikovali osem koridorov a priechodnosť viacerých z nich ohrozuje oplotenie. „Na nebezpečenstvo zrážky so zvieratami upozorňuje v koridore pri Krásnohorskom Podhradí dopravné značenie ‚Pozor, zver‘. Minulý rok bol koridor sčasti oplotený, čo síce rieši bezpečnosť, ale nerieši migráciu zvierat,“ cituje správa WWF Slovensko Milana Olekšáka zo Správy NP Slovenský kras.

Olekšák k tomu dodal: „Aj počas dňa je pri tejto novej bariére možné sledovať veľké stáda kopytníkov, ktoré čakajú na možnosť bezpečne prejsť na druhú stranu cesty. Pri biokoridoroch Soroška či Zádiel sú tiež na ceste z bezpečnostných dôvodov zvodidlá, no aj tie sťažujú migráciu.“ 

Kritické miesta, kde sa nachádzajú migračné koridory zvierat, ktoré je potrebné ochraňovať a zachovať – južné Slovensko

Zelené mosty

Zlepšiť priechodnosť krajiny by mohli ekodukty, čiže „zelené mosty“, no zatiaľ sú na Slovensku len tri: Mengusovce – Lučivná, Mengusovce – Jánovce (oba na D1), Moravský Sv. Ján (D2). Okrem ekoduktu pri Svrčinovci na severe krajiny sa niekoľko zelených mostov chystá aj na juhu.

Zoologička Skuban priznáva, že ekodukty nie sú lacnou záležitosťou a stoja aj milióny eur. „Ak má zelený most šírku viac ako 100 metrov, považuje sa za tunel, čo stavbu predražuje, lebo si vyžaduje ventiláciu a ďalšie ochranné prvky,“ dodala odborníčka.

Zelený most pri Mengusovciach so šírkou 250 metrov sa podľa nej osvedčil. Na ekodukte zaznamenali prechody medveďov, vlkov, kopytníkov, ale aj líšok a iných živočíchov. 

„Najcitlivejšie na takéto priechody sú medvede a jelene. Ak cez ne budú chodiť, zvyšuje sa šanca, že ich prijmú aj iné druhy živočíchov. Menej náročné sú vlky či rysy, ktorým môže stačiť aj rúra, aby prekonali bariéru,“ povedala Skuban.

Zoologička upozorňuje, že sa problematika priechodov redukuje iba na chránené územia, no zvieratá migrujú aj mimo nich.

Najviac ekoduktov je v západnej Európe a ich výskyt smerom na východ klesá. Napríklad v Nemecku ich majú viac ako 50, v Maďarsku je ich niekoľko desiatok a v Česku viac ako desať. „V Chorvátsku ich je desať len na diaľnici A1, ktorá spája sever a juh,“ vymenúva Plassmann z WWF Slovensko.

Drengubiak uviedol ako vzor Slovinsko, kde „veľmi rýchlo postavili diaľničnú sieť a s ňou aj množstvo ekoduktov, nadchodov a podchodov, ktoré sú pre veľké šelmy plne funkčné“.

Na železniciach používajú píšťalky s ultrazvukom

Podľa Prezídia Policajného zboru došlo u nás minulý rok k 93 dopravným nehodám s lesnou a domácou zverou. Zrážky si vyžiadali smrť dvoch ľudí a desiatky zranených.

Ide len o nahlásené prípady, takže celkový počet zrážok bude oveľa vyšší.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zaznamenala v roku 2018 spolu 857 zrážok vlaku s lesnou zverou. Je to o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión vlakokilometrov viac.

Pokles za ostatné roky pripisujú aj použitiu píšťaliek s ultrazvukom. Národná diaľničná spoločnosť zasa oplotila všetky diaľnice.

Najväčší podiel uvedených nehôd tvorili zrážky s vysokou lesnou zverou (jeleň, daniel, srna), v menšej miere s diviakmi. Na cestách však hynú aj plazy, vtáky, netopiere či hmyz.

WWF Slovensko sa pustilo aj do projektu ConnectGREEN, ktorý je zameraný nielen na dopravnú infraštruktúru a zmierňovanie vplyvov výstavby na migráciu zvierat, ale aj na skoršie štádium, čiže územné plánovanie. „Je kľúčové, aby bola ochrana koridorov zabezpečená už v štádiu územného plánovania,“ dodala Plassmann.

Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s10344-017-1138-x