Zlyhala som, hovorí žena, čo prišla o dieťa v piatom mesiaci tehotenstva

Myslela na to vždy, keď stretla tehotnú ženu. „Také brucho som mala aj ja,“ hovorila si v duchu a niekedy aj nahlas. Rodila v piatom mesiaci a dnes vie, že sa rozhodla správne. Neviedla k tomu však jednoduchá cesta, naopak, sprevádzala ju úzkosť, depresie a sebaobviňovanie zo zlyhania.

Jana má dnes 30 rokov a so svojou skúsenosťou sa podelila pod podmienkou zachovania anonymity. Presvedčilo ju zistenie, že nie je jediná.

„Verím, že moje rozprávanie aspoň trošku pomôže niekomu v podobnej situácii, a dúfam, že ženy pochopia, že sa to deje, len sa o tom nie vždy hovorí,“ povedala.

Počas posledného roka, keď sa z tejto skúsenosti spamätávala, spoznala ďalšie ženy, ktoré rovnako ako ona prišli o dieťaťa v druhom trimestri tehotenstva.

Tehotenstvo skrývala

Jana otehotnela pred dvoma rokmi. Radosť však vystriedal strach a potom zdržanlivosť. Tehotenstvom sa nechválila pred priateľmi ani kolegami, nezverejnila fotku z ultrazvuku na sociálnej sieti, ako to robili jej kamarátky.

„To, že žena otehotnie, automaticky neznamená, že dieťa aj donosí,“ vysvetľuje. Rodičom o tehotenstve povedala na Vianoce, prosila ich však, aby o tom nikomu nehovorili.

Neustále sa totiž bála, že potratí, že sa niečo pokazí. Tehotenské brucho skrývala pod voľným oblečením, širokými svetrami či šatami. Takéto správanie jej vyčítala hlavne mama. Nerozumela, prečo sa neteší a namiesto toho sa strachuje.

„Hovorila mi, že rozmýšľam presne opačne ako ona, keď bola tehotná. Moja mama sa počas svojho tehotenstva utvrdzovala, že všetko dobre dopadne. Ja som častejšie myslela na to, aby sa nestalo niečo zlé,“ spomína na to obdobie.

Na začiatku to však vyzeralo ideálne – výborné výsledky krvných testov, ultrazvukov aj trisomy testov.

„Pamätám sa, ako som s poslednými dobrými výsledkami utekala za partnerom,“ hovorí. „O pár dní neskôr sa však všetko zmenilo.“

Vrodené chyby

Počas celého tehotenstva chodila k najlepšiemu gynekológovi vo svojom okrese. Ani on však nedokázal odhaliť vrodené chyby dieťaťa, ktoré sa ukázali až na začiatku piateho mesiaca. „Nemal jednoducho najlepšie prístroje, nemohol to vidieť skôr,“ obraňuje ho Jana.

„Žiadna metóda nie je stopercentná,“ vysvetľuje pre Denník N František Grochal, špecialista na prenatálnu diagnostiku. „Ani supersono nevylúči všetky anomálie. Ani moderný ultrazvukový prístroj nedokáže zobraziť plod u všetkých žien rovnako. Často tomu bráni hrúbka brušnej steny pacientky, jazvovitý terén po predchádzajúcich operáciách, množstvo plodovej vody, či pozícia placenty a samotného plodu. Tieto faktory niekedy tak výrazne obmedzujú kvalitu vyšetrenia, že môžu zastrieť aj závažnejší štrukturálny defekt plodu.“

Grochal takisto vysvetľuje, že riziko mnohých genetických anomálií významne rastie s vekom matky, preto vyšší vek, nad 35 rokov, je jedným z dôvodov, prečo sa tehotným odporúča absolvovať ďalšie vyšetrenia, vrátane odberu plodovej vody.

„Jedna a tá istá genetická diagnóza nemusí mať rovnaké prejavy. Môžu variovať od miernych, takmer nerozpoznateľných príznakov až po veľmi závažné a výrazné prejavy. Typickým príkladom je tak často spomínaná trizómia 21 (Downov syndróm). Jej mierne varianty sa pri vyšetrení často prehliadnu,“ vysvetľuje Grochal.

Pre pochybnosti odporučil Janu jej gynekológ odborníkovi, za ktorým cestovala cez celú krajinu, aby rozhodol o budúcnosti jej dieťaťa. Ten jej urobil tri ultrazvuky, aby si bol istý, že sa nemýli.

„Hneď ako sa pozrel na sono, zmenil výraz tváre. Vedela som,