Záhradný architekt z televízie: Tuje by som nezaznával, ale trávnik vytrhávam s radosťou

V rozhovore sa dočítate aj

• čo je problém trávnikov,
• ako zmena klímy mení záhrady a ako sa správať ekologicky,
• že vysoký plot sa dá postaviť aj pekne,
• aká záhrada sa dá vysadiť v satelitnom mestečku.

 

Pred časom vám ukradli dodávku, oblepenú nápismi relácie Nová záhrada a s logom televízie Joj. Už ste ju našli?

Nenašli, dalo sa to čakať. Auto bolo natankované, doplna naložené materiálom, no a ráno nebolo na svojom mieste. Museli sme si požičať ďalšie auto, aby sme nenarušili plány na tvorbu relácie. Aj keď malo polepy televízie Joj, bola to naša dodávka, moja a kolegu Františka Laššáka. No nič, máme zdravé ruky, musíme si zarobiť na ďalšiu.

S reláciou ste začali na RTVS, kde ste fungovali dva roky a stúpala vám sledovanosť.

Bežne sme mali štvrť milióna divákov, dvakrát sme pokorili hranicu 300-tisíc divákov. To je na pomery RTVS super, fungujú tam relácie aj so 120- či 80-tisíc divákmi.

Od roku 2015 funguje relácia v televízii Joj. Má aj tam dobré čísla?

Sú veľmi priaznivé. Komerčné televízie majú trochu iný meter, za relevantnú vzorku považujú produktívnu časť obyvateľstva (vo veku 15 až 54 rokov, pozn. red.), kým RTVS meria všetko. V čase vysielania našej relácie je v drvivej väčšine Joj jednotkou na trhu, predbieha aj Markízu. A to aj preto, lebo Joj vytvorila hobby blok, v ktorom sú tri relácie – Na chalupe, naša Nová záhrada a Nové bývanie s Vladom Voštinárom. Tento blok zväčša Markízu v tomto slote poráža.

V komerčných televíziách sa relácie menia pravidelne, ale vaša funguje už štyri roky. Prečo sa Slováci radi pozerajú na záhrady?

Sme krajina dedín. Ľudia žijú v rodinných domoch, a ak nemajú záhradu, majú aspoň terasu alebo aspoň balkón. Aj ľudia z panelákov majú zväčša záhradku v záhradkárskej oblasti na kraji obce. Robil som raz rozhovor so slečnou, ktorá mi povedala: pozerám vás rada, a to nemám ani záhradu, ani terasu a ani balkón. Pre mnohých ľudí je to príjemná téma, pri ktorej relaxujú. Tiež nie som expert na autá, ale rád si pozriem Top Gear, pretože je to pútavé.

Volajú vám do relácie len ľudia, ktorí si môžu dovoliť veľkú záhradu?

Práve naopak. Občas mám pocit, že si nás mýlia s Modrým z neba. Často je ich prvá otázka: Aká bude zľava? Za štyri roky sme dostali okolo 3500 mailov. Niekto vyrátal, že by sme mali 76 rokov čo robiť. Ale polovicu z nich by sme mohli hneď vyhodiť do koša, pretože očakávajú novú záhradu zadarmo. Robili sme to aj tak, ale zistili sme, že majitelia sa potom o záhradu vôbec nestarali. „Lehce nabyl, lehce pozbyl.“ Záležalo mi na tom, aby sme v relácii ukazovali, ako sa záhrada mení, aby to neboli len hovoriace hlavy. Plánom bolo, aby sme sa do záhrad vracali a ukázali divákom, ako vyzerajú po pár rokoch, pričom by sme pokojne priznali aj chyby. Keď sme sa však vracali do takýchto záhrad, našli sme ich zaburinené, vysušené. Zadarmo to teda nefunguje.

Zistili ste počas štyroch rokov fungovania, na aké záhrady sa diváci radi pozerajú?

Ľudia chcú vo svojej záhrade niečo iné než na obrazovke. Každý majiteľ chce, aby bola bezúdržbová, aby ho stála čo najmenej námahy. Divák pri obrazovke si však hovorí: to je nudné, to nie je dosť pestré. Navyše, v televízii si nemôžeme dovoliť používať tie isté algoritmy. Väčšina profesionálnych záhradníkov funguje s vlastným vzorcom – má 25 druhov rastlín, tri typy kameňa a overený dispozičný vzorec, ktorý stále používa. Je to v poriadku, pokiaľ nerobia tri záhradky vedľa seba. Potom pozrie sused cez plot a nebude nadšený.

Videli ste desiatky slovenských záhrad. Ako by ste opísali typickú slovenskú záhradu?

Sú rozdiely medzi mestskými a dedinskými záhradami, medzi tými, s ktorými žijú generácie roky, a tými, ktoré len teraz príbuzní zdedili po babke. Rozdiel je aj v tom, či chcú majitelia niečo pestovať alebo len relaxovať. Čo však pozorujem naprieč väčšinou záhrad,