Denník N

Vláda vysvetľuje segregovanie Rómov neoveriteľnými informáciami

Kabinet Roberta Fica vysvetľuje neprimeraný podiel rómskych detí medzi žiakmi špeciálnych škôl tridsať rokov starým prieskumom uskutočneným na malej a špecifickej vzorke.

Autori pracujú ako analytici Inštitútu SGI

Pred týždňom zverejnil denník SME informáciu o reakcii vlády na konanie Európskej komisie spustené koncom apríla voči Slovensku pre segregáciu Rómov vo vzdelávaní, predovšetkým v špeciálnom školstve určenom najmä pre deti so zdravotným znevýhodnením. Slovensko ju malo v oficiálnej odpovedi obhajovať zvýšeným výskytom genetických porúch v rómskej populácii v dôsledku incestného správania – dokonca údajne najvyššieho v Európe.

Argumentácia za čiarou

Oficiálna odpoveď vlády nie je verejne dostupná. Pravdepodobnosť existencie takéhoto výroku však potvrdzuje reakcia ministerstva školstva z decembra 2014, v ktorej ministerstvo vysvetľuje segregáciu incestným správaním. V stredu sa pridal aj minister vnútra.

Zo zistení medzinárodného prieskumu Vzdelávanie Rómov z porovnávacej perspektívy (Roma Education in Comparative Perspective) z roku 2012, ktorý zahŕňal aj Slovensko, však vyplýva, že len jedno z desiatich rómskych detí navštevujúcich špeciálnu školu skutočne trpí dlhotrvajúcou chorobou alebo má skutočný zdravotný problém.

Vláda už v odpovedi pre Európsku komisiu v decembri 2014 vysvetľovala, že dieťa je do špeciálnej školy zaradené len na základe posúdenia zdravotného stavu odborníkmi.

Častý výskyt závažných zdravotných ochorení u rómskych detí obhajuje článkom v Lekárskom obzore od autorov z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Tí tvrdia: „Jedným z dôvodov častejšieho výskytu geneticky podmienených chorôb je fakt, že slovenskí Rómovia majú najvyšší koeficient príbuzenského kríženia v Európe.“

Štúdia, ktorá si pamätá Husáka

Autori štúdie tvrdia, že spomedzi 444 jedincov zo 101 rodín olašských Rómov v okrese Nitra zistili koeficient príbuzenského kríženia 0,017 a 0,084, čo je najvyššia hodnota v európskej populácii. Ostatná populácia má tento koeficient v hodnote 0,00008.

Počet manželstiev medzi príbuznými dosiahol až 30,7 percent. Autori konštatujú, že v týchto manželstvách je nadpriemerne zvýšené riziko, že potomkovia sú náchylnejší na geneticky podmienené choroby.

Ak by autori odkazovali na zdroje, čitatelia by mohli zistiť, že táto štúdia nie je ich originálnym výskumom. Tým je štúdia z roku 1987. Takéto zovšeobecňovanie z výsledkov štúdie starej tri dekády na jednej malej vzorke z celého rómskeho etnika žijúceho v Európe sa sotva môže nazvať korektným.

Ak by úradníci na ministerstve viac googlili, našli by niekoľko štúdii, ktoré by im nedovolili použiť kritizovaný argument.

Napríklad štúdia Genetické štúdie Rómov (Genetic Studies of the Roma) síce tvrdí, že Rómovia sú náchylnejší podliehať genetickým mutáciám, no nehovoria o korelácii mutácií s incestným krížením.

Iný odborný článok kolektívu výskumníkov z Austrálie, USA a Francúzska z roku 2005, Novoobjavená populácia zakladateľov – Rómovia (A newly discovered founder population: the Roma/Gypsies), poukazuje na nižšiu mieru genetickej diverzity, no zdôrazňuje, že výraznejší hĺbkový výskum rómskej genetickej informácie na veľkej vzorke sa na túto tému dosiaľ nekonal.

Čo hovorí slovenský kontext?

Príčiny nadmerného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škol sú však niekde inde než vo vyššom výskyte mentálneho postihnutia v rómskych komunitách. Jedným z hlavných dôvodov je, že chudobné rómske deti nemôžu rozvíjať svoje zručnosti a znalosti v rovnakej miere ako ich „bohatší“ rómski alebo nerómski rovesníci.

Dôsledkom je ich nepripravenosť na zvládnutie výuky na bežnej základnej škole. S tým súvisí aj dôvod ich častej nesprávnej diagnostiky a zaradenia do špeciálnych škôl.

Podľa psychologičky Jany Tomatovej, ktorá v roku 2004 uskutočnila výskum v ôsmich pedagogicko-psychologických poradniach a v 28 bežných a špeciálnych základných školách, rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia často označujú za mentálne postihnuté práve pre dôsledky nízkeho životného štandardu.

Deti z takéhoto prostredia sa často nestretávajú s bežnými predmetmi, ako sú ceruzky, farbičky, detské knihy či hračky rozvíjajúce jemnú motoriku alebo predstavivosť.

Zaškolenosť v škôlkach, ktorá by mohla zmierniť dôsledky sociálneho vylúčenia a pripraviť deti na lepšie zvládnutie prvých ročníkov školy, je navyše u rómskych detí nízka.

Podľa prieskumu UNDP z roku 2011 len 24 percent rómskych detí vo veku od troch do šiestich rokov navštevuje materskú škôlku, v porovnaní so 72 percentami nerómskych detí. Stáva sa tak, že rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia často pri nástupe do základnej školy nedokážu držať v ruke farbičku, odlíšiť farby alebo geometrické tvary.

Psychodiagnostické nástroje však tieto zručnosti skúmajú, a preto deti, ktoré ich neovládajú, sú mylne diagnostikované ako mentálne postihnuté alebo v hraničnom pásme. Za nadmerným počtom rómskych detí v špeciálnom školstve  však stojí aj súbor ďalších faktorov vrátane zaujatosti diagnostikujúcich, finančnej motivácie špeciálnych škôl a nepripravenosti bežných škôl na ich integráciu.

Zlý signál

Ak civilizovanosť každého národa sa pozná podľa toho, ako sa správa k menšinám, a ak dobre spravovanú krajinu môžeme rozoznať podľa toho, do akej miery sa jej predstavitelia pri rozhodnutiach opierajú o reálne a overené fakty, tak odpoveď vlády je veľmi zlým signálom pre celú spoločnosť.

Teraz najčítanejšie