Denník N

Kočner nás dostal na križovatku ako Mečiar v roku 1998

Ak sa toto prepečie, Slovensko sa dostane na morálne a politické dno, z ktorého nebude návratu niekoľko generácií.

Autor je politológ, rektor BISLA

Rok 1998 mnohí vnímajú ako annus mirabilis modernej slovenskej politiky, keď demokratická občianska spoločnosť vo voľbách zvrhla luzu Vladimíra Mečiara, ktorá nás vyradila zo zoznamu kandidátov do NATO a Európskej únie. Voľby však boli tesné, neboli sme si istí, či nebudú zmanipulované.

Až do volebnej kampane politická opozícia zohrala len malú rolu, pretože ju Mečiar dokázal paralyzovať. Za mobilizáciu spoločnosti boli zodpovedné niektoré odvážne médiá, občianske združenia a zopár marketérov, čo zadarmo vymysleli kampaň („Rock volieb“ je dodnes originálne).

Po únosoch a vraždách nebolo isté, či Mečiar nebude ako Lukašenko v Bielorusku, ktorý systematicky fyzicky likvidoval svojich oponentov. Začiatkom roka Františka Mikloška napadli a zbili najatí bitkári. Ak by prišiel vtedy o život, bola by to tragédia, ale možná v rámci zlosti, zla a bohorovnosti tých, čo si mysleli, že vlastnia štát a sú nepostihnuteľní. Mečiarovci napokon voľby prehrali, „vodca“ sa teatrálne rozlúčil v priamom prenose, dodnes však ani on, ani nik iný nie je potrestaný za svinstvá spred roku 1998.

Ten „slávny rok“ nám teda zostal ako pekný, ale zle zapnutý kabát, ktorý nie a nie napraviť. Boli sme na križovatke, ale namiesto novej demokratickej cesty si politická garnitúra vybrala len takú malú odbočku, chodníček, čo nás dotiahol do NATO a EÚ, ale nezmenil mechanizmus kradnutia, korupcie, nepotizmu a mafianizácie spoločnosti.

Zrazu smotánka skysla

Dvanásť rokov Ficovej vlády napokon zakotvilo v náručí

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marian Kočner

Komentáre

Teraz najčítanejšie