Denník NTrump s Grónskom nežartoval. Ostrov ho zaujíma aj pre vzácne zeminy, o ktoré bojuje s Čínou

Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
Zdieľať
Mesto Nuuk v Grónsku. Foto - tasr/ap
Mesto Nuuk v Grónsku. Foto – tasr/ap

Americký prezident zrušil návštevu Dánska, pretože dánska premiérka s ním nechce diskutovať na tému predaja Grónska.

Dáni, ktorí si mysleli, že Donald Trump rečami o kúpe Grónska len žartuje, v stredu precitli. Americký prezident oznámil, že ruší plánovanú návštevu Dánska 2. a 3. septembra „vzhľadom na slová premiérky Mette Frederiksenovej, že nemá záujem diskutovať o kúpe Grónska“.

„Premiérka dokázala ušetriť náklady a úsilie Spojených štátov a Dánska tým, že bola taká priama. Ďakujem jej za to a teším sa na stretnutie niekedy v budúcnosti,“ napísal Trump ironicky na twitteri. Zrušenie návštevy, ktorá sa mala odohrať o necelé dva týždne a väčšinou sa pripravuje mesiace, potvrdil aj Biely dom.

Americký prezident mal prísť do Dánska počas cesty v Európe na pozvanie dánskej kráľovnej Margarethe II. Hovorkyňa dánskej kráľovskej rodiny pre AP povedala, že Trumpovo rozhodnutie ich prekvapilo. Premiérka Frederiksenová tiež povedala, že je sklamaná a prekvapená, no vyzdvihla USA ako jedného z najbližších spojencov krajiny.

Urážka spojenca

Dánski poslanci či bývalí štátnici použili na adresu amerického prezidenta tvrdšie slová. „Je to hlboká urážka pre obyvateľov Grónska a Dánska,“ napísala na twitteri bývalá premiérka Helle Thorning-Schmidtová.

Ako urážku blízkeho priateľa a spojenca to nazval aj poslanec Michael Aastrup Jensen. „Predtým nebolo ani slovo o tom, že chce kúpiť Grónsko a že to je dôvod, pre ktorý prichádza,“ povedal poslanec za stranu Venstre pre Washington Post.

Dánsko je dlhodobo verným spojencom USA. Na rozdiel od krajín ako Nemecko a Francúzsko podporilo USA vo vojne v Iraku v roku 2003. Premiérka Frederiksenová nazvala USA „najdôležitejším a najsilnejším spojencom Dánska v NATO“.

Ešte dva dni predtým pritom Trump povedal, že kúpa Grónska „vôbec nie je dôvodom návštevy“. Zároveň prvýkrát priznal medializované informácie, že skutočne by mal záujem kúpiť najväčší ostrov na svete, ktorý je veľký skoro ako štvrtina Spojených štátov.

„Strategicky je to zaujímavé a mali by sme záujem, ale budeme o tom trochu hovoriť. Nie je to priorita číslo 1,“ povedal v nedeľu.

Zrušením návštevy dva týždne pred jej uskutočnením, čo je v diplomacii veľmi netypické, Trump zároveň potvrdil, že to s Grónskom myslí vážne. Prečo je teda tento ostrov pre Američanov lákavý?

Chceli ho aj v minulosti

Američania sa o kúpu Grónska usilovali aj v minulosti. Už v roku 1867, keď Američania od Rusov kúpili Aljašku, zvažoval vtedajší prezident Andrew Johnson kúpu Grónska, v tom čase kolónie Dánska. Podľa historikov v roku 1946 dokonca Američania potichu prišli aj s konkrétnou ponukou – 100 miliónov dolárov (na dnešné peniaze 1,3 miliardy). Dáni však vtedy predaj ostrova odmietli.

Neskôr zmenili status Grónska z kolónie na integrálnu súčasť Dánska, aj keď Grónsko si rokmi vybudovalo veľkú autonómiu a okrem zahraničnej a bezpečnostnej politiky si ostatné veci spravuje samo.

Počas studenej vojny bolo pre Američanov Grónsko zaujímavé najmä z vojenského pohľadu: chceli tu vybudovať svoje základne. To sa im aj podarilo. Len 1200 kilometrov od severného pólu tu postavili leteckú základňu Thule, ktorá zo začiatku slúžila na dotankovanie pre bombardéry, neskôr sa stala súčasťou protiraketového štítu USA.

Teraz však Američanov Grónsko viac zaujíma z iného dôvodu, a tým je nerastné bohatstvo ostrova. Potvrdil to aj ekonomický poradca Trumpovej vlády. „Dánsko vlastní Grónsko, Dánsko je spojenec a Grónsko je strategické miesto. A nachádza sa tu mnoho hodnotných nerastných surovín,“ povedal podľa Politico Larry Kudlow.

Ostrov, ktorý je z 80 percent celoročne pokrytý ľadom, má podľa odhadov zásoby mnohých nerastných surovín. Správa think-tanku Brookings Institution z roku 2014 spomína medzi inými železnú rudu, olovo, zinok, diamanty, urán či ropu. S narastajúcou teplotou spôsobenou zmenami klímy sa ľad v Grónsku môže topiť, a tým sa otvoria nové možnosti na ťažbu týchto materiálov.

Vzácne zeminy

Zo všetkých nerastných surovín, ktoré sa nachádzajú v Grónsku, však Američanov zrejme najviac zaujímajú vzácne zeminy.

Ide o 17 prvkov z periodickej tabuľky (holmium, erbium, neodým a iné), ktoré sú veľmi dôležité pre technológie budúcnosti ako elektrické vozidlá, veterné turbíny či v armáde. Sú to mäkké kovy, ktoré majú veľmi dobré magnetické vlastnosti.

„Holmium sa používa na výrobu regulačných tyčí v jadrovom priemysle, v mikrovlnkách. Neodým na veľmi silné magnety, na výrobu robotov, áut, harddiskov a veterných turbín,“ povedal pre Euronews Juan Diego Rodríguez-Blanco, profesor z Trinity College Dublin.

Ako dodáva, vzácne kovy v skutočnosti nie sú vzácne, je ich relatívne veľa, sú však po Zemi roztrúsené v malých množstvách a ich ťažba je náročná ekonomicky aj pre životné prostredie.

Momentálne trhu s týmito materiálmi dominuje Čína. Až 70 percent všetkých materiálov sa ťaží v najľudnatejšej krajine sveta. Na dodávky z Číny sú odkázaní aj Američania – z tejto krajiny dovážajú až 80 percent vzácnych zemín. V súčasnej obchodnej vojne medzi USA a Čínou tak hrajú tieto vzácne kovy podľa Euronews „kľúčovú úlohu“.

Grónsko by potenciálne mohlo pomôcť USA stať sa sebestačnejšími. Podľa Financial Times sa odhaduje, že na území Grónska leží 38 miliónov ton zásob týchto nerastov, kým vo zvyšku sveta je to 120 miliónov.

V júni obe krajiny podpísali memorandum, v ktorom oznámili, že spolu podniknú letecký prieskum, aby podporili investície na ťažbu nerastov v južnom Grónsku.

Grónsko sa k ťažbe stavia opatrne. Momentálne sú na ostrove otvorené dve bane na ťažbu vzácnych materiálov. Niektorí grónski politici to vidia ako možnosť na zbohatnutie ostrova (polovicu miestneho rozpočtu dotuje vláda v Kodani), čo by mohlo viesť k ešte väčšej nezávislosti ostrova. Iní sa však obávajú negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Predaj je minulosťou

Dáni už v minulosti predali časť svojho územia Američanom. Išlo o súčasné Americké Panenské ostrovy pri Portoriku v roku 1917.

Dánska premiérka Frederiksenová avšak povedala, že časy, keď sa „kupovali a predávali krajiny a obyvatelia sú, chvalabohu, za nami“.

Ak by aj Dáni súhlasili s predajom Grónska, rozhodujúce slovo by mali samotní obyvatelia Grónska. Na ostrove žije 55-tisíc ľudí, najmä Inuitov. V zákone majú napísané, že zmenu statusu ostrova musia odsúhlasiť samotní obyvatelia ostrova.

Tí zatiaľ nevyzerajú, že by ich Trump zlomil. „Sme otvorení biznisu, ale nie na predaj,“ povedala ešte v piatok grónska ministerka zahraničia Ane Lone Bagger pre Reuters.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].