Adéla Karásková Skoupá
Je to presne dvadsaťsedem rokov, čo v americkom televíznom programe 60 minutes vystúpil francúzsky kardiológ Serge Renaud so svojráznou radou.
„Chcete predísť ochoreniam srdca a ciev? Pite denne dva až tri poháre vína. Tak ako Francúzi,“ odporučil divákom. Predajcovia vína si pomädlili ruky a Američania si vzali jeho radu k srdcu.
Kardiológ mal svoju odvážnu radu podloženú štúdiou. Tá sa zaoberala takzvaným francúzskym paradoxom, ktorý v skratke hovorí, že všetko nasvedčuje tomu, že by Francúzi mali trpieť na srdcové a cievne choroby a infarkty.
Veľa fajčia, málo cvičia a pri jedení kačacích paštét, hutných syrov či pri veľkej spotrebe masla si doprajú o tretinu väčšie dávky živočíšneho tuku ako napríklad Američania. Lenže v porovnaní s inými národmi trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami oveľa menej a dožívajú sa vyššieho veku.
Pravidelne a striedmo
Odpoveď na otázku, prečo je to tak, našiel Renaudov tím vo víne. Dôvod rozporu sčasti prisúdil striedmemu a pravidelnému pitiu.
„Štúdie ukazujú, že konzumácia alkoholu v miere, v akej ho prijímajú Francúzi (20-30 gramov za deň – asi dva poháre vína, pozn. red.), môže znížiť riziko ischemickej srdcovej choroby aspoň o 40 percent,“ píše sa v článku z roku 1992 v prestížnom vedeckom časopise Lancet.
Spustila sa vlna záujmu. Blahodarným účinkom pravidelného popíjania malého množstva alkoholu v kombinácii so zdravou stravou sa odvtedy venovalo množstvo štúdií, ktoré s chuťou citovali vinári, médiá i niektorí lekári.
Závery napríklad poukazovali na to, že aj medzi ľuďmi, ktorí jedia zdravé stredomorské jedlo, sa dožívajú vyššieho veku skôr tí, čo si dajú pohárik alebo dva červeného denne než príležitostní alebo väčší pijani.
Ideálne denne a večer
V Česku priaznivé účinky vína (a všeobecne malých dávok alkoholu) velebí napríklad kardiológ a pediater Milan Šamánek. Spolu s kolegyňou Zuzanou Urbanovou vydal okrem iného knihy s názvom Když víno léčí alebo Víno na zdraví.
„Dnes už vedci vedia, že na náš obehový systém pozitívne účinkuje malá a pravidelná dávka alkoholu. Zvyšuje hladinu ,dobrého‘ HDL cholesterolu, znižuje riziko krvných zrazenín a tiež hladinu fibrinogénu (bielkovina obsiahnutá v krvnej plazme, ktorá sa tvorí v pečeni, pozn. red.), ktorý prispieva k vzniku aterosklerózy a infarktu,“ povedal profesor Šamánek pred pätnástimi rokmi v rozhovore pre časopis Univerzity Karlovej.
Dodal, že si naštudoval závery stoviek štúdií, a preto je presvedčený, že pravidelné a primerané pitie alkoholu môže byť súčasťou prevencie kôrnatenia ciev a srdcového infarktu.
„Lenže s alkoholom je to ako s liekmi. V rozumných dávkach prospieva, v prílišnom množstve škodí,“ opisoval Šamánek a za vhodnú dávku označil dve až štyri deci vína denne, v prípade piva nanajvýš dva pollitre a pri pálenke maximálne pol deci. S tým, že ženy by mali piť aspoň o tretinu menej. Ale ideálne denne a večer.
Ignorovanie rizík
Odvtedy však veda pokročila. A je čím ďalej jasnejšie, že riziká, ktoré so sebou pitie alkoholu nesie, prevažujú nad možnými prínosmi.
„Súčasné vedecké dôkazy vedú k jasnému záveru: pozitívne účinky, ktoré sa dajú dosiahnuť pravidelnou konzumáciou veľmi malých dávok alkoholu, nevyvažujú riziká. Dnes už nie je eticky ani odborne obhájiteľné odporúčať konzumáciu alkoholu s odkazom na zdravie,“ upozorňuje adiktológ Michal Miovský, ktorý v Prahe vedie Kliniku adiktológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice.
Zjednodušene povedané, v tele nemáme len srdce a cievy. A na ďalšie orgány alkohol ani v malom množstve nepôsobí tak blahodarne. Práve naopak.
„Odporúčanie mierneho pitia a poukazovanie na preventívny účinok pre niektorú diagnózu znamená súčasne opomenúť výrazný nárast relatívneho rizika pre inú diagnózu,“ píše Miovský v jednej zo svojich štúdií.
Pri niektorých ochoreniach, ako je trebárs cirhóza pečene, sa potom riziko rapídne zvyšuje už od jedného drinku denne. A aj malé dávky alkoholu zvyšujú riziko rakoviny na siedmich miestach tela – okrem pečene napríklad prsníka, hltanu a pažeráka.
A čo ten obľúbený francúzsky paradox?
Novšie štúdie ho trochu zmiernili: ukázali napríklad, že nasýtené tuky nie sú také zlé, ako sa predpokladalo. Stále však nikto nevyvrátil vedecké dôkazy o tom, že pravidelné pitie malého množstva červeného vína môže mať pozitívny vplyv na srdce a cievy. Len sa presne nevie, prečo je to tak.
Neostane to len pri poháriku
Ako sa teda teraz k odporúčaniu mierneho a pravidelného pitia, ako ho vo svojich knihách opisuje napríklad profesor Šamánek, stavia Česká kardiologická spoločnosť?
„Veľmi zdržanlivo,“ odpovedá jej predseda profesor Aleš Linhart a vysvetľuje prečo: „Problém je, že málokto zostane striedmy. Veľa ľudí začne piť príliš veľa.“
„Hoci niektoré štúdie naznačili, že veľmi mierna konzumácia alkoholu je spojená s nižším rizikom niektorých cievnych a srdcových príhod, dodnes nie je jasné, či tento fenomén nie je daný aj vplyvmi, ktoré súvisia skôr s životným štýlom týchto miernych konzumentov (zložením stravy, stresom…) než so samotným pitím alkoholu ako takého,“ upozorňuje profesor Linhart.
Keď sa napríklad vedci pozreli do nákupných košíkov konzumentov alkoholu, zistili, že pijani vína jedia zdravšie než napríklad „pivári“. V zdravej strave alebo tiež v spoločenskom živote tak môže byť jedna z odpovedí na otázku dlhovekosti milovníkov vína.
V minulosti sa červené víno často propagovalo ako nápoj znižujúci riziko srdcových príhod a aj preto má pozitívny mediálny obraz.
Hovorilo sa najmä o resveratrole – antioxidante, ktorý sa nachádza vo vínnych šupkách. Hoci sa u myší preukázal prínos látky pri znižovaní krvného tlaku, u človeka pre jeho blahodarnosť dôkazy nie sú.
Keď napríklad vedci sledovali na siedmich stovkách starších Talianov žijúcich v oblasti Chianti súvislosť medzi množstvom prijatého resveratrolu a chorobami srdca, rakovinou alebo úmrtiami, žiadne zvláštne účinky nenašli.
Množstvo resveratrolu sa navyše v rôznych vínach líši a vedci upozorňujú, že ak by chcel človek s istotou dosiahnuť priaznivé účinky, musel by vypiť stovky litrov vína denne. „Avšak možno pripustiť, že nápoje s všeobecne menším obsahom alkoholu, ako je víno či pivo, môžu mať trochu menej negatívnych dopadov než konzumácia liehovín,“ hovorí kardiológ Aleš Linhart.
Navyše sa ukázalo, že množstvo štúdií, ktoré poukazujú na lepšie zdravie miernych pijanov oproti abstinentom, ignoruje jednu zásadnú skutočnosť – väčšinu „abstinentov“ totiž v spoločnosti tvoria buď vyliečení alkoholici alebo ľudia, ktorí nepijú v dôsledku svojho chatrného zdravia, ako upozorňuje adiktológ Miovský v jednej zo svojich štúdií.
„Problém je aj v tom, že nie všetci, čo abstinujú, abstinujú dobrovoľne a radi. Keď to zjednoduším, mať stres z toho, že abstinujete, a pociťovať úzkosť pri predstave, že sa napijete, to naozaj nie je pre zdravie ideálne. Časť ľudí abstinuje preto, že mala v minulosti problémy s alkoholom alebo preto, že trpí ochorením, ktoré alkohol výrazne zhoršuje (napríklad pri pečeňových ochoreniach, ako je žltačka a podobne),“ dopĺňa Miovský.
Ľudia, ktorí nepijú z vlastného presvedčenia, sú teda medzi abstinentmi v menšine. To mohlo pokriviť výsledky niektorých štúdií.
Škodí už aj malé množstvo
Veľmi umiernenú konzumáciu alkoholu dnes kardiológovia chorým nezakazujú, ale ani neodporúčajú.
„Za umiernené pitie je pritom považované množstvo zodpovedajúce maximálne dvom decilitrom vína alebo pol litra piva denne. U žien by to malo byť ešte trochu menej,“ upozorňuje kardiológ Linhart.
Dodáva, že vyššia spotreba alkoholu, ktorá je v Česku častá, vedie k vysokému krvnému tlaku, môže vyvolať poruchy srdcového rytmu alebo zlyhania srdca a ochorení pečene, pankreasu a, ako už bolo povedané, zvyšuje riziko rôznych typov rakoviny.
Pokiaľ však človek v alkohole hľadá všeliek, súčasné vedecké výsledky ho sklamú. „Neexistuje žiadna univerzálne bezpečná a prospešná dávka alkoholu,“ uzemňuje dohady Miovský.
Jeho slová podporuje aj prelomová štúdia, ktorú vlani zverejnil časopis Lancet. Tú považuje množstvo odborníkov za poslednú kvapku na presvedčenie tých, ktorí sú skeptickí k škodlivosti akéhokoľvek, aj umierneného pitia.
Keď vedci podrobne analyzovali štúdie venujúce sa zdraviu populácií na celom svete, dospeli k jednoznačným záverom:
„Zistili sme, že riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny, a konkrétne riziko vzniku rakoviny, rastie s rastúcou spotrebou alkoholu a minimalizovať zdravotné následky možno len pri nulovej konzumácii,“ uviedli autori štúdie a rovno vyzvali štáty k prehodnoteniu politiky kontroly alkoholu tak, aby kládla väčší dôraz na zníženie jeho celkovej spotreby v populácii.
„Najprekvapivejším zistením bolo, že aj malé množstvo alkoholu prispieva na celom svete k poškodeniu zdravia,“ uviedla podľa CNN autorka štúdie Emmanuela Gakidouová, profesorka z Inštitútu zdravotníckych metrík a hodnotenia na University of Washington.
„Sme zvyknutí počúvať, že drink alebo dva denne sú v poriadku. Ale dôkaz je dôkaz,“ konštatuje.
Priemerne skráti život o rok
Ešte novší článok publikovaný v Lancete upozorňuje, že jeden alebo dva poháre vína denne zvyšujú riziko mŕtvice z 10 na 15 percent, štyri drinky denne potom na 35 percent. „Tvrdenie, že alkohol má akúsi magickú ochrannú moc, nemá žiaden vedecký základ,“ povedal agentúre Reuters jeden z vedúcich štúdie, Richard Peto z Oxfordskej univerzity.
A ako nedávno poukázal časopis Finmag, vďaka najnovším štúdiám možno (s určitou rezervou) spočítať, o koľko rokov skracuje alkohol život priemernému českému konzumentovi.
„Pohárik vína alebo veľké pivo obsahuje asi 18 gramov alkoholu – pričom príjem 100-200 gramov týždenne podľa minuloročnej metaanalytickej štúdie skracuje život priemerne o pol roka a 200-350 gramov o rok až dva. Český priemer, 200 gramov týždenne, nás tak ochudobňuje skoro o rok života.“
Podľa predsedu Slovenskej kardiologickej spoločnosti prof. Linharta možno odporúčať nasledovné:
- Ak ste abstinent, nemáte žiaden dôvod siahať po alkohole a už vôbec nie preto, že by mal nejaké preukázané liečivé účinky.
- Ak už si alkohol doprajete, je potrebné sa vyvarovať excesov – veľká intoxikácia je vždy veľmi škodlivá.
- Ak ste miernymi konzumentmi, potom je potrebné konzumáciu nestupňovať a pokiaľ možno nepiť denne.
- Existujú zdravotné dôvody, keď alkohol škodí aj v malom množstve (ochorenie pečene, pankreasu, srdcové zlyhanie, poruchy srdcového rytmu a pod.).
- Ak máte sklon k nadmernej konzumácii alkoholu, neviete sa bez neho zaobísť alebo vám dokonca robí problém v práci či v osobnom živote, zvážte odbornú konzultáciu, zabránite tým problémom so závislosťou.
Karel Nešpor má na vec jasný pohľad: „Najbezpečnejšia je úplná triezvosť. Tá je dôležitá pre všetkých, obzvlášť pre určité skupiny ľudí. K tým patria tehotné ženy alebo tie, ktoré tehotenstvo nevylučujú, deti a dospievajúci, ľudia užívajúci určité lieky, tí, ktorí sa zle ovládajú, trpia návykovými chorobami. Ďalej sem patria ľudia s chorobami, ktoré alkohol zhoršuje, dospelé deti závislých rodičov a ďalší ľudia so zvýšeným rizikom rozvoja závislosti. Aj malá dávka alkoholu zvyšuje riziko úrazu v doprave alebo pri práci,“ varuje Nešpor.
„Svet nie je čiernobiely a nejde o to presvedčiť všetkých, aby abstinovali. Kľúč je v rozumnom zaobchádzaní so svojím zdravím, vyváženosti a primeranosti,“ pridáva svoje odporúčanie adiktológ Michal Miovský.
Hrozienka ako náhrada
Najnovšie štúdie tak dávajú za pravdu najznámejšiemu českému propagátorovi abstinencie profesorovi Karlovi Nešporovi. „Pôvabné príslovie z dielne Anonymných alkoholikov hovorí:, Triezvosť dáva všetko, čo sľuboval alkohol. Ten, kto sa zriekne alkoholu, nič nestratí, ale väčšinou veľa získa,“ radí Nešpor.
Výskumy, ktoré poukazujú na prospešnosť niektorých zložiek alebo druhov alkoholických nápojov, považuje za reklamu.
„Antioxidanty sa dajú ľahko získať napríklad zo zeleniny. Ak niekto verí na červené víno, nech si urobí kašu s tmavými hrozienkami. Získa na tom, pretože hrozienka aj zelenina obsahujú oproti vínu navyše vlákninu. Tej majú Česi v strave málo,“ reaguje na informácie o prospešnosti vína Nešpor.
A v otázke obľúbeného prirovnávania piva k iónovému nápoju má tiež jasno: „Je to nezmysel. Alkohol pôsobí močopudne, teda vedie k stratám vody a minerálov. Obsah minerálov v pive je nízky aj v porovnaní s bežnými minerálkami,“ vysvetľuje.
Alkohol búra zábrany aj diéty
Popíjanie nepodporujú ani dietológovia. „Éra Schrothovej diéty, kde hlavnú úlohu v redukcii hmotnosti zohrával alkohol, je preč. Súčasný dietológ odporučí alkohol maximálne do pokrmov. Ešte je možnosťou zaradenie malého množstva alkoholu v rámci stredomorskej diéty, avšak dôležitejšiu úlohu zohráva dostatočný príjem zeleniny, rýb a zdraviu prospešných tukov,“ hovorí dietologička Karolína Hlavatá.
Alkohol je okrem iného pomerne energetický – napríklad jedno 12-stupňové pivo má energetickú hodnotu 990 kilojoulov, čo je porovnateľné s väčším krajcom chleba.
„Vypiť taký bochník chleba je teda poriadna energetická nálož. Okrem toho alkohol búra zábrany, a teda aj diétne predsavzatia. Samozrejme, pohár alkoholu v rámci chudnutia na škodu nie je, ale ak by mal byť pravidlom, treba niekde ubrať, inak chudnutie fungovať nebude. Takže keď pohárik pri večeri, radšej len veľký zeleninový šalát s rybou alebo chudým mäsom bez prílohy,“ radí Hlavatá.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
