Pivo nie je iónový nápoj, veď je močopudné, aj obyčajná minerálka má viac minerálov
Striedme popíjanie prináša oveľa viac rizík než možných prínosov. Odborníci preto dnes tvrdia, že zdravá miera alkoholu neexistuje.
Je to presne dvadsaťsedem rokov, čo v americkom televíznom programe 60 minutes vystúpil francúzsky kardiológ Serge Renaud so svojráznou radou.
„Chcete predísť ochoreniam srdca a ciev? Pite denne dva až tri poháre vína. Tak ako Francúzi,“ odporučil divákom. Predajcovia vína si pomädlili ruky a Američania si vzali jeho radu k srdcu.
Kardiológ mal svoju odvážnu radu podloženú štúdiou. Tá sa zaoberala takzvaným francúzskym paradoxom, ktorý v skratke hovorí, že všetko nasvedčuje tomu, že by Francúzi mali trpieť na srdcové a cievne choroby a infarkty.
Veľa fajčia, málo cvičia a pri jedení kačacích paštét, hutných syrov či pri veľkej spotrebe masla si doprajú o tretinu väčšie dávky živočíšneho tuku ako napríklad Američania. Lenže v porovnaní s inými národmi trpia kardiovaskulárnymi ochoreniami oveľa menej a dožívajú sa vyššieho veku.
Pravidelne a striedmo
Odpoveď na otázku, prečo je to tak, našiel Renaudov tím vo víne. Dôvod rozporu sčasti prisúdil striedmemu a pravidelnému pitiu.
„Štúdie ukazujú, že konzumácia alkoholu v miere, v akej ho prijímajú Francúzi (20-30 gramov za deň – asi dva poháre vína, pozn. red.), môže znížiť riziko ischemickej srdcovej choroby aspoň o 40 percent,“ píše sa v článku z roku 1992 v prestížnom vedeckom časopise Lancet.
Spustila sa vlna záujmu. Blahodarným účinkom pravidelného popíjania malého množstva alkoholu v kombinácii so zdravou stravou sa odvtedy venovalo množstvo štúdií, ktoré s chuťou citovali vinári, médiá i niektorí lekári.
Závery napríklad poukazovali na to, že aj medzi ľuďmi, ktorí jedia zdravé stredomorské jedlo, sa dožívajú vyššieho veku skôr tí, čo si dajú
