V poľskej obci sa takmer desať rokov rodia iba dievčatá. Je to náhoda, vravia vedci

Hľadajú chlapca. Nikomu sa nestratil, no v poľskej dedine Miejsce Odrzańskie sa v ostatnej dekáde narodilo iba 12 dievčat, tak naňho vypísali odmenu.

Dedinka na juhu krajiny neďaleko českých hraníc toľko pozornosti ešte nezažila. Tento mesiac ju navštívili televízne štáby a zahraniční novinári, aby napísali o „zvláštnej populačnej anomálii“, ako vo svojej reportáži uviedol denník New York Times.

V obci je necelá stovka domov, chýbajú školy, reštaurácie alebo potraviny a jej celý spoločenský život sa točí okolo dobrovoľných hasičov. Keď na miestnu hasičskú súťaž poslali čisto dievčenský tím, médiá spozorneli.

Čím je spôsobené, že sa v dedine rodia iba dievčatá?

Over nearly a decade, all 12 children born in a Polish village have been girls, an oddity that has drawn international attention https://t.co/lsHOCjB9Ic

— The New York Times (@nytimes) August 7, 2019

Pohlavie dieťaťa pri prirodzenom počatí

„Niektorí vedci prejavili záujem o výskum toho, prečo sa u nás rodia iba dievčatá,“ cituje New York Times Rajmunda Frischka, ktorý je na čele správnej oblasti Cisek, kam patrí aj Miejsce Odrzańskie. „Z celej krajiny mi volali lekári s tipmi, ako splodiť chlapca.“

Frischko dodal, že sa mu ozval aj lekár na dôchodku, podľa ktorého možno pohlavie dieťaťa ovplyvniť stravou ženy – ak je bohatá na vápnik, údajne sa rodia chlapci.

„Ak by to nefungovalo,“ smial sa Frischko, „vždy je tu osvedčená cesta poľských horalov: ak chcete chlapca, pod manželskú posteľ dajte sekeru.“

Lekár Ladislav Maršík z Centra asistovanej reprodukcie Ferticent pre Denník N povedal, že „pri prirodzenom počatí pravdepodobne nemožno pohlavie dieťaťa nijako ovplyvniť“. Lekár dodal, že „pri mimotelovom oplodnení po genetickom vyšetrení embrya pred jeho vložením do maternice poznáme jeho pohlavie a selekcia pohlavia je dovolená len pri genetických ochoreniach viazaných na pohlavie“.

Pravdepodobnosť

Pravdepodobnosť, že narodené dieťa bude dievča, je ½, čiže 50 percent, a pravdepodobnosť, že sa za sebou narodí 12 dievčat (čo sa stalo v poľskej dedine), je (½)¹², čiže 1/4096.

„Sama osebe je taká pravdepodobnosť veľmi nízka – ak by som vám povedal, že je šanca 1 k 4-tisíc, že zajtra bude pršať, asi by ste si so sebou nevzali dáždnik,“ píše pre The Conversation štatistik Craig Anderson z univerzity v Glasgowe.

No v prípade, že jav zasadíme do kontextu, ako výnimočný už nevyzerá, keďže na svete je až 200-tisíc miest s populáciou vyššou ako 500 ľudí. „Na základe toho by sme očakávali, že vo svete je zhruba 50 miest s 12 dievčatami narodenými po sebe (1/4096 x 200-tisíc) a 50 miest s 12 chlapcami narodenými po sebe. Takže aj keď to môže vyzerať zvláštne, na svete je pravdepodobne ďalších 99 miest, kde sa deje niečo podobné ako v Miejsce Odrzańskom,“ konštatuje Anderson.

Jeden z dôvodov, prečo poľská obec vystupuje z rady, je, že v nej žije iba 272 ľudí. Z toho dôvodu majú v obci veľmi nízku pôrodnosť – zhruba jedno dieťa na rok, čo spôsobilo, že dievčatá sa tam rodia už veľmi dlho, skoro celé desaťročie.

Na Slovensku sa minulý rok narodilo bezmála 58-tisíc detí. Je veľmi pravdepodobné, že v zdravotníckej štatistike by sme našli 12 detí rovnakého pohlavia narodených za sebou, no v obrovskom počte novorodencov a v krátkom časovom úseku sa takéto vzorce stratia.

„Ak by sa narodilo dvanásť dievčat po sebe v mojej vlastnej obci, bol by som mierne prekvapený, ale vzhľadom na vysoký počet európskych obcí nie som vôbec prekvapený, že sa v niektorej z nich narodilo dvanásť dievčat za sebou. Podobne by som bol prekvapený, ak by som vyhral v lotérii cenu v prvom poradí, ale nebudem nijako obzvlášť prekvapený, ak sa z množstva tipujúcich nájde niekto, kto túto cenu vyhrá,“ povedal pre Denník N matematik Radoslav Harman.

Odborník pôsobí na Katedre aplikovanej matematiky a štatistiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Klam texaského ostrostrelca

Ľudia majú problém správne vyhodnotiť náhodnosť, pretože naše mozgy vybavila evolúcia tak, aby vôkol seba neustále vyhľadávali vzorce či pravidelnosti. Ak by sme takú schopnosť nemali, svet by sa rozpadol v chaos a my by sme sa v ňom orientovali iba veľmi ťažko, keďže by sme nechápali, ako fungujú vzťahy medzi vecami či ľuďmi.

Problémom je, keď to s hľadaním vzorcov preženieme – čo je, mimochodom, typické pre vyznávačov konšpiračných teórií, ktorí vidia úmysly či zámery aj tam, kde žiadne nie sú.

Keď cyklistu Petra Sagana vylúčili pred dvomi rokmi z Tour de France, našim hokejistom nezahrali na majstrovstvách sveta hymnu a chodca Mateja Tótha obvinili z dopingu, uvedené udalosti si niektorí ľudia na sociálnych sieťach spojili a vysvetlili ich údajnou pomstou Európskej únie, v ktorej vraj nedokážu zniesť, že nechceme prijímať migrantov.

Hoci uvedené javy spolu nijako nesúvisia a sú čisto náhodné, ľudia im udelili hlbší zmysel, ktorý ich údajne spája. Tento omyl mysle sa nazýva „klam texaského ostrostrelca“ podľa strelca, ktorý svoju zbraň vôbec neovláda, do stodoly strieľa halabala, no potom okolo náhodného zhluku dier vytvorí terč, takže to vyzerá, že je olympionikom v streľbe.

Aj matematik Harman z UK priznáva, že „ľudská myseľ nie je dobre prispôsobená na intuitívne narábanie s pravdepodobnosťami“.

Slovenský vedec k tomu dodal: „Skúste napríklad napísať postupnosť výsledkov 200 hodov mincou, ktorú získate buď skutočným hádzaním mince, alebo si túto postupnosť celú vymyslite. Keď sa na vašu postupnosť pozrie matematik, tak bude vedieť s vysokou spoľahlivosťou určiť, či vznikla pomocou skutočného hádzania mincou, alebo či ide len o vašu predstavu toho, ako by postupnosť výsledkov hodov mincou mohla vyzerať. Pri ‚vymýšľaní‘ takejto postupnosti bude mať väčšina ľudí tendenciu uvádzať len krátke série opakujúcich sa rovnakých výsledkov. To je príbuzný omyl ako považovať dvanásť po sebe narodených dievčat za niečo výnimočné.“

Ktorá žiarovka sa rozsvieti?

Pred pár rokmi spravili zahraniční vedci experiment s rozsvecujúcimi sa žiarovkami – ľudia mali zistiť, či ďalšia žiarovka v sérii, ktorá sa rozsvieti, bude červená alebo zelená.

Fígeľ spočíval v tom, že žiarovky sa rozsvecovali celkom náhodne, o čom však účastníci experimentu nevedeli. V sekvencii sa urputne snažili nájsť vzorce, ktoré tam však neboli, takže zlyhali.

Inú stratégiu zvolili krysy, ktoré nie sú „posadnuté“ hľadaním vzorcov tak ako my. Keď si zvieratá všimli, že jedna z farieb sa rozsvecovala častejšie, stavili na ňu vo všetkých nasledujúcich prípadoch.

Výsledok? Krysy boli v riešení úlohy úspešnejšie ako ľudia, ktorí sa v chaose snažili nájsť chýbajúci poriadok.

Veci, ktoré považujeme za nepravdepodobné, sú normálne

Čo sa týka poľských detí, štatistik Anderson vysvetľuje, že pravdepodobnosť, že sa za sebou narodí 12 dievčat, je úplne rovnaká ako pravdepodobnosť, že sa narodí napríklad dievča – dievča – chlapec – chlapec – dievča – chlapec – dievča – dievča – chlapec – dievča – dievča – chlapec.

Prvý prípad si všimneme, pretože naša myseľ je citlivá na vzorce, zatiaľ čo ten druhý ignorujeme, hoci pravdepodobnosť výskytu oboch je úplne zhodná: 1/4096. „Je to preto, lebo ide o dvanásť po sebe idúcich náhodných udalostí, každú s pravdepodobnosťou ½,“ vysvetľuje Anderson pre The Conversation, prečo by sme medzi oboma postupnosťami nemali robiť rozdiel. „No ak by sa ten druhý prípad vyskytol v Miejsce Odrzańskom v ostatnom desaťročí, nikto by mu nevenoval žiadnu pozornosť, lebo sa nám javí ako ‚normálny‘.“

Ak sa na svet budeme pozerať tak, že sa v ňom veci dejú aj náhodne, pokračuje vo výklade zahraničný vedec, pomôže nám to pochopiť, že „veľa vecí, ktoré sa nám javia ako nepravdepodobné – napríklad 12 dievčat za sebou v Miejsce Odrzańskom –, je v skutočnosti úplne normálnych a v podstate ich očakávame“.