streda

Slovensko je v exkluzívnom klube. Dokedy v ňom vydrží?

V eurozóne je iba päť krajín, ktoré majú v poriadku dlh a nečakajú ich nadpriemerné výdavky na starobu a zdravie. Slovensko je medzi nimi.

Autor je ekonóm, pôsobí na Peterson Institute for International Economics

Štátnik James Madison povedal: verejný dlh je verejné prekliatie. Madison bol aj štvrtý americký prezident – o vyše storočie neskôr Franklin D. Roosevelt v Pittsburghu kričal: vyrovnať rozpočet, to by bol „zločin proti americkému ľudu”.

Roosevelt vyslovil toto presvedčenie počas hospodárskej krízy. Lenže ako pred svojím zvolením viedol svoju kampaň? Tak, že rozprával, ako Madison brojil proti deficitom! Vždy, keď si spomeniem na tento príbeh, tak si poviem: O deficitoch sa hádame nielen ako občania medzi sebou. Niekedy sa hádame aj sami so sebou.

Ale vráťme sa na Slovensko, kde občas počúvame o zadlženom štáte. Ako vlastne môžeme vyhodnotiť stav verejných financií? Najjednoduchšie je porovnať slovenský rozpočet so susedmi. Ale máme svoj dlh porovnať len s priemerným dlhom u susedov? Alebo je lepšie pozrieť sa na priemer všetkých členov Európskej únie? Prípadne na typickú úroveň dlhov a deficitov v rozvinutých krajinách? Alebo inak: môžeme podobné otázky delegovať na domáceho strážcu (Radu pre rozpočtovú zodpovednosť) alebo na Európsku komisiu. Občan, samozrejme, nemusí dohľad odovzdávať úplne a môže sa v tejto problematike po krátkej rozcvičke zorientovať.

Vonkajší strážca

Čo vlastne hovorí o slovenskom rozpočte Európska komisia? Dobrá správa: slovenský rozpočet je jedným z piatich v eurozóne, ktoré plnia pravidlá. Časť médií o tejto správe – trochu nenápadne – koncom minulého roka písala. Len málo európskych krajín má dnes svoje verejné financie v kostolnom poriadku a je povzbudzujúce, že Slovensko k nim patrí.

Fajn, takže jedna inštitúcia verí, že slovenské financie sú v dobrej kondícii. Záleží na tom vôbec? Ak nám nie je ľahostajné, či budeme mať v starobe prístup k základným službám, tak áno. Ale čo ak čitateľ celkom neverí hodnoteniu Európskej komisie? Nič to, pretože veci sú ešte o niečo lepšie, než naznačuje lichotivá správa.

Zrozumiteľnosti verejných financií však nenapomáha fakt, že existuje hŕba indikátorov, z ktorých si analytici vyberajú ako z dlhého jedálneho lístka. Začnime teda po poriadku.

Kedy je dlh privysoký?

Pozorovatelia rozpočtovej kondície si všímajú najmä dva indikátory: celkový dlh (k veľkosti danej ekonomiky) a výšku nedávnych deficitov či prebytkov (či je krajina v danom roku dlžníkom alebo veriteľom).

Deficit je užitočný ukazovateľ, pretože vypovedá o ceste, po ktorej krajina kráča v danom čase. Pomer dlhu k HDP môže tiež fungovať ako signál o budúcnosti, pretože veľa štátov si stanovilo konkrétny cieľ, pričom vzdialenosť medzi týmto cieľom a dnešným stavom nám poskytuje predstavu o tom, koľko bolesti ich čaká, kým ho dosiahnu.

Veľa vlád by chcelo mať dlh na úrovni približne 60 percent HDP. Tie ambicióznejšie ho chcú mať ešte nižší. Prvý graf ukazuje súčasný stav vo vybraných krajinách vrátane Slovenska používajúc tento štandardný ukazovateľ.

Hoci nám tieto ukazovatele umožňujú získať predstavu o fiškálnej kondícii, v dlhodobom výhľade môžu zavádzať. Hlavnými dôvodmi sú starnutie populácie a budúce výdavky na zdravotníctvo. Rýchlosť demografickej zmeny nie je všade rovnaká, pričom jednotlivé vlády prijali voči budúcim penzistom rozdielne záväzky v oblasti dôchodkov a štedrosti zdravotnej starostlivosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |