Pomáha párom, ktorým sa nedarí počať dieťa: Ľudia im často vravia, že nemajú deti, lebo sú sebci
Psychologička Silvia Schmidtmayerová sa deväť rokov venuje ženám a párom, ktoré majú problémy s otehotnením. Hovorí s nimi o tom, čo prežívajú, keď sa rozhodnú ísť na umelé oplodnenie, keď to nevyjde, aj o tom, ako reagovať na tlak spoločnosti.
Akí pacienti k vám chodia?
Páry a ženy, ktoré majú problém splodiť potomka. Nie všetky podstúpia umelé oplodnenie, ale všetky už riešia svoju neplodnosť. Jednu skupinu tvoria páry, ktoré už majú diagnostikované, kde a prečo je problém s otehotnením. Tí vedia od začiatku, na čom sú. U žien to môžu byť napríklad nepriechodné vajíčkovody, prípadne to môžu byť dedičné ochorenia. Muži môžu vedieť, že majú málo, menej pohyblivé alebo dokonca žiadne spermie. Druhá skupina párov nevie, prečo sa žene nedarí otehotnieť. Táto neistota sa vkráda do ich spoločného života.
Čím si páry prechádzajú, kým k vám prídu?
Dvojica sa dohodne, že by rada mala potomka. Prvý mesiac sa im to nepodarí, ani na druhý, na tretí im už začnú pomaly blikať kontrolky. Najskôr si povedia, že jeden mesiac bol muž na služobnej ceste, druhý mesiac mala žena virózu. Nájdu si dôvody, čím to mohlo byť spôsobené. Zrazu prejde rok. Pocity neistoty sa zbierajú a povestný pohár trpezlivosti je takmer naplnený. Vtedy väčšinou žene, ktorá chodí na gynekologické prehliadky, práve tu ponúknu možnosť skúsiť centrum asistovanej reprodukcie. Obdobie – niekedy aj dlhšie ako rok –, ktoré prvej návšteve v centre predchádza, obdobie plazivého pocitu neistoty, dáva základy, že to nebude prechádzka ružovou záhradou.
Kedy by za vami mali páry prísť?
Keď to tak cítia. Niekedy prídu hneď po prvej konzultácii na klinike, lebo si chcú usporiadať myšlienky. Potom prichádzajú s rôznymi pocitmi, ktoré dovtedy nepoznali a ktoré sa snažia spracovať. Niektorí
