Denník NÖzil sa trápi. V Arsenale nezapadá do systému, k tomu ho kritizujú za kamarátstvo s Erdoğanom

Lukáš VráblikLukáš Vráblik
Zdieľať

Pre ďalšie smerovanie kariéry 30-ročného Mesuta Özila môže byť nová sezóna rozhodujúca. Nezačala sa najlepšie.

Minulý mesiac ho totiž pri jazde v severnom Londýne prepadli dvaja muži s nožmi, pričom bosniansky spoluhráč Sead Kolašinac vyskočil z auta a agresorov odohnal.

Pokus o prepadnutie sa stal najnovšou kontroverziou spojenou s Özilom, jednou z najväčších hviezd Arsenalu, ktorému sa však v poslednom období herne nedarí. Aj vzhľadom na jeho lukratívny plat (350-tisíc libier týždenne) sa počas prestupového obdobia špekulovalo, že by z klubu mohol po šiestich rokoch odísť.

Özil si po júlovom incidente najal 24-hodinovú ochranku a v Londýne už nemá tradičné pokojné miesto, kde zostával stranou od politických kontroverzií, ktoré vznikli na základe jeho dvojitej identity – tureckej a nemeckej.

Vzťah s Erdoğanom

Narodil sa do rodiny tureckých prisťahovalcov v nemeckom Gelsenkirchene a od mládežníckych kategórií reprezentoval Nemecko.

Po minuloročnom svetovom šampionáte však ukončil reprezentačnú kariéru aj v reakcii na ostrú kritiku, ktorá naňho smerovala po zverejnení spoločnej fotografie s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom.

Keď sa na začiatku júna v Istanbule oženil s bývalou Miss Turecko Amine Gülşe, zavolal si Erdoğana dokonca za svedka a ten mal na hostine aj príhovor.

„Özil je v prvom rade futbalista, ale počas celého svojho dospelého života bol aj symbolom,“ píše reportér Telegraphu Sam Dean. „Je to zodpovednosť, ktorú nechcel, a váha, ktorá mu vždy nepohodlne ležala na pleciach. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo také ťažké, že otočil svoj chrbát Nemecku – krajine, kde sa narodil, svojmu pôvodnému domovu.“

V malom tureckom meste Devrek, odkiaľ pochádza Özilova rodina (emigrovala v 60. rokoch), je bilbord so spoločnou fotografiou Özila a Erdoğana. Vznikla v londýnskom hoteli Four Seasons a v rukách držia dres Arsenalu.

Tým momentom sa pre Özila začalo ťažké a chaotické obdobie, keď sa popri kolísavých výkonoch na ihrisku dostal aj do politických debát.

Označený za zradcu

Özil sa dlhé roky snažil niekam zaradiť – najskôr v Nemecku, kde ho považovali za Turka, a potom aj v Turecku, kde ho nazývali „Almanci“, teda ako človeka, ktorý inklinuje skôr k Nemecku.

Özilov bratranec Memduh Saraç pre Telegraph povedal: „Vždy to tak bolo. Keď idú Turci do Nemecka, pozerajú sa na nich ako na občanov druhej triedy. Keď prídu naspäť, sú zase ‚Almanci‘.“

V detstve sa tak veľmi hanbil za rozpadnutý dom, v ktorom býval, že vodičovi školského autobusu dával nesprávnu adresu.

V mládežníckych štruktúrach Schalke ho viackrát odmietli. Vo svojej autobiografii sa neskôr sťažoval: „Vyzeralo to tak, akoby Matthias alebo Markus alebo Michael mali vždy prednosť, hoci vôbec odo mňa neboli lepší.“

Özil si musel v mladosti vybrať, či bude hrať za Turecko alebo za Nemecko. Keď si zvolil krajinu, kde sa narodil, na tureckom konzuláte ho podľa Deana prinútili, aby odovzdal turecký pas, a označili ho za zradcu.

V októbri 2010 sa po zápase proti Turecku s ním v šatni odfotila spolková kancelárka Angela Merkelová. Tú potom kritizovali, že sa ho snaží využiť na zvýšenie svojej popularity.

Turecké aj nemecké srdce

Minulý rok sa však vzťah Özila a Nemecka výrazne zmenil – a to nielen pre fotku s Erdoğanom, ale aj vzhľadom na skoré vypadnutie Nemecka už v skupine na svetovom šampionáte a nevýrazné Özilove výkony.

Krátko po turnaji sa rozhodol reprezentačnú kariéru ukončiť a v oficiálnom stanovisku na Twitteri hovoril o rasizme. Uviedol, že ho niektorí priaznivci nazývali „turecké prasa“.

„Mám dve srdcia, jedno nemecké a jedno turecké,“ napísal. „Pre mňa fotografia s prezidentom Erdoğanom nebola o politike ani o voľbách, ale o rešpektovaní najvyššieho úradu v krajine mojej rodiny. Moje povolanie je futbalista, nie politik, a naše stretnutie neznamenalo schvaľovanie akejkoľvek politiky. Zaobchádzanie zo strany DFB (Nemeckého futbalového zväzu – pozn. red.) a iných spôsobilo, že už nechcem nosiť nemecký dres. Cítim sa nechcený a myslím si, že na to, čo som v reprezentácii dokázal od svojho debutu v roku 2009, sa zabudlo.“

Zároveň pomenoval rasizmus teraz už bývalého prezidenta DFB Reinharda Grindela: „Ľudia s rasovo diskriminačným pohľadom by nemali pracovať v najväčšej futbalovej federácii na svete, ktorá má hráčov z rodín s dvojakým pôvodom. V očiach Grindela a jeho podporovateľov som Nemec, keď vyhráme, ale imigrant, keď prehráme.“

Najlepšie platený v Arsenale

Özila kritika znechutila a rozhodol sa v nemeckom tíme skončiť. Prezident Bayernu Mníchov Uli Hoeneß pre Sport Bild reagoval: „Özil nič nehrá už roky. Posledný súboj vyhral ešte pred MS 2014. Jediné, čo robí na ihrisku, je, že centruje. Teraz schováva seba a svoj slabý výkon za fotku. Vždy, keď sme nastúpili proti Arsenalu, hrali sme cez neho, lebo sme vedeli, že je jeho slabinou.“

Nedarilo sa mu totiž ani na klubovej úrovni, kde sa už druhú sezónu snaží nájsť si vhodné miesto v hernom systéme španielskeho trénera Unaia Emeryho. Brzdili ho aj časté zdravotné problémy a choroby, pre ktoré vynechával zápasy. Na konci sezóny povedal, že pracuje na tom, aby bol čo najzdravší.

Hoci patrí k najväčším hviezdam tímu, už nie je nevyhnutnou súčasťou základnej zostavy. Nehral dobre ani vo finále Európskej ligy proti Chelsea, v ktorom Arsenal prehral a opäť sa nedostal do Ligy majstrov.

Özil síce vedel poslať geniálnu prihrávku či vymyslieť nečakaný ťah v ofenzíve, ale pre nevyrovnané výkony sa pre Emeryho často stával taktickým problémom – čo je pri futbalistoch Özilovho typu, teda klasických „desiatok“, pomerne časté.

Ak by ho aj Arsenal chcel predať, dovoliť by si ho mohlo len veľmi málo klubov. Özilovi bývalý riaditeľ klubu Ivan Gazidis dal lukratívnu zmluvu 350-tisíc libier týždenne, ktorá sa pre Arsenal s nižšími príjmami z Európskej ligy stala záťažou.

Özil však zmluvu podpisoval v období, keď z tímu odchádzal hviezdny Čiľan Alexis Sánchez (do konkurenčného Manchestru United) a Gazidis sa obával, že by Arsenal mohol prísť aj o Özila.

Po zmenách v kádri – vrátane príchodu krídla Nicolasa Pépého či záložníka Daniho Ceballosa na hosťovanie z Realu Madrid – však už Özil nemá miesto v základe isté.

Emery ho možno nebude používať v súbojoch s najväčšími klubmi.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].