Zomrie nakoniec demokracia?
Zmieriť sa vopred s druhým Trumpovým víťazstvom nie je správne. Ako sa ukázalo všelikde po svete, demokrati môžu úder vrátiť.
Autor je francúzsky politológ
Na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia prominentní odborníci na medzinárodné vzťahy, akým bol napríklad francúzsky politický filozof Pierre Hassner, tvrdili, že svet sa nachádza v procese súťaživého úpadku, ktorému dominujú USA a Sovietsky zväz. Čo sa týka komunistickej mocnosti, jej afganský konflikt sa stal dokonca ešte nákladnejšou chybou, než bol pre Ameriku Vietnam. Lenže už v roku 1989 bol výsledok jasný: ZSSR upadal oveľa rýchlejšie než Spojené štáty, jeho impérium skolabovalo a nakoniec sa aj on sám stal obeťou vlastných chýb a protirečení.
Dnes sa zdá, že koncepcia súťaživého úpadku ideologických a politických modelov je opäť relevantná. V nedávnom interview pre Financial Times ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že liberálnodemokratický ideál zastaral.
Lenže davy demonštrantov na uliciach Moskvy a ešte väčšie skupiny ľudí v Hongkongu naznačujú, že aj autoritatívne modely majú dostatok vlastných problémov.
Temná fáza histórie
Pravdou je, že znepokojení demokrati sa dnes obávajú, že svet vstúpil do tretej, tentoraz temnejšej fázy svojej povojnovej histórie. Prvej fáze od roku 1945 do roku 1989 dominovala studená vojna. Druhú v rokoch 1990 až 2016 predstavovalo krehké víťazstvo liberálnodemokratických režimov.
Lenže teraz, ako tvrdia, sa svet ocitol v nebezpečnej populistickej ére, ktorá sa začala referendovým víťazstvom zástancov brexitu v Británii a zvolením prezidenta Donalda Trumpa v USA.
Hoci táto interpretácia môže odrážať viac súčasnú náladu všeobecného pesimizmu a rezignácie než objektívnu realitu, pod paľbou sa ocitol aj samotný populizmus, ako to preukazuje viacero stredoeurópskych krajín vrátane Česka, Slovenska
