Zanedbávaná stránka Povstania
Každodenný život sa môže zdať menej dramatický i menej „hrdinský“ než bojové akcie, ale nie je to pravda.
Autor je historik
Už niekoľko dní prebieha v masovokomunikačných prostriedkoch intenzívna kampaň venovaná spomienkovým oslavám polookrúhleho jubilea Slovenského národného povstania. Diskutuje sa o účelnosti alebo zbytočnosti vojenskej prehliadky, prebiehajú najrôznejšie podujatia centrálneho i regionálneho charakteru.
Pravdaže, jedna vec sú spomienkové oslavy a druhá vec racionálne poznávanie udalostí spred 75 rokov. Pozorovateľ nemusí byť historikom, aby zistil, že pre mnohých ľudí Povstanie z jesene roku 1944 a jeho skutočný či idealizovaný odkaz je už iba málo zaujímavým „pravekom“, čomu zodpovedajú aj (ne)vedomosti o ňom, hoci 29. august je štátnym sviatkom dnešnej Slovenskej republiky. Viacerí politici zas oslavy považujú za príležitosť na svoju prezentáciu, často okorenenú aktuálnymi frázami a vlastnými neznalosťami.
Povstanie sa vo verejnosti takmer vždy vníma iba ako ozbrojená protifašistická akcia, respektíve ako politický zápas jeho čelných aktérov o budúcu podobu obnovujúceho sa československého štátu. Za touto oficiálnou fasádou sa však odohrávali aj takzvané malé dejiny, teda každodenný život ľudí, ktorí sa ocitli na povstaleckom území. Spočiatku to boli až dve tretiny
