Denník N

Bľabotanie Andreja Danka by aj bolo smiešne, keby nedeformovalo kultúru demokracie

Bezobsažný spôsob vyjadrovania svedčí o úrovni, vzdelanosti, schopnostiach či osobnostnej výbave danej osoby.

Autor je publicista, v rokoch 2010 až 2012 bol poradcom Ivety Radičovej

Bľabotanie je hovorenie bez zmyslu. Podľa poľského filozofa Józefa M. Bocheńskeho sú dva druhy bľabotania: prvý spočíva v používaní slov, ktorým nikto nerozumie, druhý v používaní síce zrozumiteľných slov, ale v zmysle, ktorý nie je zaužívaný alebo nezodpovedá realite.

K tomuto druhému spôsobu bľabotania patrí aj spôsob reči na vytvorenie dojmu. Napríklad na vytvorenie dojmu vzdelanosti, kompetentnosti, riešenia problémov, národnej hrdosti a podobne.

Bľabotanie neodovzdáva pravdu ani objektívnu informáciu. Pretože mu chýba zmysel. Omnoho viac však svedčí o úrovni, vzdelanosti, schopnostiach či osobnostnej výbave danej osoby.

Tak sme boli napríklad svedkami vytvárania dojmu riešenia parlamentnej kultúry. Namiesto riešenia skutočných problémov sa riešili horalky, tričká a plagáty. Bľabotaním o parlamentnej kultúre Danko zakrýval skutočný zámer: čo najviac zúžiť priestor na prejavy, ktoré vládnu koalíciu a najmä Danka s Ficom príliš vyrušujú. Isteže, o parlamentnej kultúre a o hodnotách treba opakovane hovoriť a nástojiť na nich. K tomu však treba viac než len pózu a prostoduché bľabotanie.

Schopnosť porušovať demokratické pravidlá a neschopnosť riešiť skutočné problémy sa zakrývali aj vojakmi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie