Dlhá cesta odpustenia: Náš malý syn neprežil dopravnú nehodu, auto šoféroval môj otec
Po nehode prechádzali Luciine city k otcovi z extrému do extrému. Bála sa o neho, ale zároveň sa na neho veľmi hnevala.
V ten deň vstala Lucia (mená v príbehu sú na žiadosť respondentky zmenené) po dlhom čase v dobrej nálade. Prednedávnom absolvovala operáciu kolena a pre neutíchajúce bolesti veľmi zle spávala. V ten deň mala za sebou noc, keď ju bolesti ani raz nezobudili.
„Cítila som sa ako úplne nový človek, nie ako nahnevaná mátoha, čo automaticky vykonáva úkony v domácnosti, ale inak nevníma. Uvarila som si kávu, nachystala som raňajky a čakala na otca,“ opisuje Lucia.
Otec jej pomáhal so štvorročným Samuelom. Boli prázdniny, škôlka bola zavretá, Luciin manžel pracoval ako vodič kamiónu a bol cestách.
„Ja som bola o barlách, chodila som rehabilitovať, bola som rada, že som sa sama obliekla. Nechcela som, aby mal Samko nanič prázdniny, a môj otec – učiteľ na dôchodku – bol vynikajúci animátor. Samka bral na kúpalisko, do kina, staval s ním lego, postavil mu na záhrade stan. Ja som jedináčik a Samko bol jeho jediný vnuk. Otec sa v ňom videl. So mnou mal vždy fantastický vzťah, ale viem, že si želal aj syna, preto tak priľnul k Samkovi.“
Hoci to pôsobí idylicky, Lucia a jej otec mali na výchovu Samka rôzne názory. Dedko vnuka podľa Lucie rozmaznával, nerešpektoval hranice, ktoré si stanovila, a tvrdil, že je prísna a príliš úzkostlivá.
„Mám pocit, že to nebolo nič neobvyklé, je to asi bežný problém medzi generáciami. Lenže po tom, čo sa nám stalo, zrazu dostal úplne iné rozmery,“ vraví.
Ideme, aj keď sa mama hnevá
V ten deň sa Lucia a otec opäť pochytili. Samko nechcel obedovať a dedko si vymyslel, že čo by jedol brokolicovú polievku, oni pôjdu na zmrzlinu.
„Otcovi som to vyčítala. Samko bol slabý jedák a vyberal si len samé nezdravé veci. Namiesto toho, aby ma otec podporil v tom, že vitamíny sú potrebné, ponúkol chlapcovi zmrzlinu a ešte ma vysmial, že čo otravujem s hnusnou zelenou brokolicou. Samko len na to čakal,“ spomína si Lucia.
Najprv ho na zmrzlinu nechcela pustiť, ale chlapec začal plakať, otec na ňu vyčítavo pozeral a ju začalo opäť bolieť koleno a chcela si ísť ľahnúť. Nevládala odporovať.
To bolo poslednýkrát,
