Denník N

Pani profesorka v Povstaní. Príbeh Viery Štetkovej ilustruje účasť strednej triedy v SNP

Legitimácia Viery Štetkovej na meno Júlia Pilková - obvodný notár, úrad v Podkoniciach 16. decembra 1944
Legitimácia Viery Štetkovej na meno Júlia Pilková – obvodný notár, úrad v Podkoniciach 16. decembra 1944

Spomienky stredoškolskej profesorky Viery Štetkovej nám pomáhajú uvedomiť si, koľko dôležitej práce pre Povstanie vykonali ľudia, ktorých dnes vnímame ako príslušníkov strednej triedy.

Autorka je historička, Historický ústav SAV

Povstalecký denník od Viery Štetkovej je príkladom memoárovej literatúry, ktorá zapadla, a je to škoda. Jej útla, šesťdesiatstranová brožúra by sa možno dala prirovnať ku knihe Jána Roznera Sedem dní do pohrebu, ktorá sa po novom vydaní stala objavom.

Vecný štýl, civilný jazyk, presné postrehy aj zdržanlivý odstup robia zo Štetkovej denníka literatúru vhodnú pre každého, kto by si chcel o SNP prečítať niečo krátke a hutné.

Sprostredkovaný zážitok „ako to naozaj bolo“ pohľadom účastníčky diania, ktorá napokon prežila zimu 1944/45 v ťažkých podmienkach v horách a lesoch okolo Banskej Bystrice.

Viera Štetková

Turčianska rodáčka Viera Štetková bola koncom 30. rokov lektorkou slovenčiny na Univerzite Karlovej. Roku 1939 sa vrátila na Slovensko, no tu ju už po pár dňoch ľudáci vyhodili z profesorského miesta na žilinskom gymnáziu. Potom jej dovolili chvíľu učiť v Kremnici, a nakoniec prešla na obchodnú akadémiu v Martine, kde bola pod neustálym politickým dohľadom. Bola totiž demokratka, z ľudáckeho hľadiska teda „Čechoslovenka“ a navyše neter Milana Hodžu.

Problematickou bola neskôr i pre komunistický režim. Manžel jej sestry Zory bol totiž jedným z odsúdených „žingorovcov“ a podľa sestriných slov sa Viera v roku 1968 stala tiež jednou z mála slovenských signatárov výzvy 2000 slov. Jej krátke denníkové záznamy, ktoré sa podarilo vydať až v roku 1997, svedčia o pozorovateľskom talente aj o výnimočnej schopnosti zachovať si vo vypätých situáciách decentný nadhľad.

Aby vojaci nezavšiveli

Do Povstania sa zapojila krátko pred jeho oficiálnym vyhlásením, a to spôsobom nadmieru praktickým. Osvojila si radu lekárky z miestnej nemocnice, ktorá prešla praxou v lazarete španielskej občianskej vojny, že v prvom rade treba nachystať vojenskú práčovňu, „aby nezavšivaveli a nestali sa nositeľmi všelijakých infekcií“. So sestrou Zorou sa teda vydali do miestnej tehelne, kde im prisľúbili zohnať kotly a postaviť dve pece na vyváranie bielizne, zorganizovali v meste zbierku pracích práškov a mydla, a rýchlo zistili, že na recitovanie vlasteneckých básničiek sa dobrovoľníčky hľadajú oveľa ľahšie než na takúto špinavú, ale reálnu záchranu životov.

Neskôr Viera Štetková pracovala ako stenografka pre povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici, kde počúvala a prepisovala pre hlásateľov správy z ruštiny. Jej prvé dojmy z nového

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovenské národné povstanie

Komentáre

Teraz najčítanejšie