Amazonský prales nie sú pľúca Zeme, horia najmä spílené stromy (otázky a odpovede o požiaroch)

Požiare v Amazónii sa stali jednou z hlavných tém medzi ľuďmi aj politikmi. Krajiny G7 sľúbili 20 miliónov eur na boj s nimi, čo Brazília spočiatku odmietla, no napokon pomoc zrejme prijme.

V diskusii však často zaznievajú nepresné informácie. „V debate je viac dymu ako na oblohe v Amazónii,“ napísal na Twitteri brazílsky novinár Leonardo Coutinho.

Ide o rekordné požiare? Je amazonský prales pľúcami Zeme? Skúsili sme čo najpresnejšie odpovedať na pár základných otázok.

Čo to vlastne horí?

Na rozdiel od Sibíri požiare v amazonskom pralese väčšinou nevznikajú samy (zásahom blesku), ale spôsobuje ich človek. Nesúvisia preto s klimatickou zmenou.

Požiare vznikajú najmä vypaľovaním územia, ktoré chcú farmári a statkári premeniť na pasienky pre hovädzí dobytok či polia sóje.

Ako napísali Los Angeles Times, namiesto sekier a mačiet sa používajú buldozéry a traktory s reťazovými pílami. Popadané stromy o niekoľko mesiacov, keď vyschnú, spália. Z ich pohľadu to dáva zmysel – oheň zničí choroby aj zúrodní pôdu pripravenú na poľnohospodárstvo. „Je to zotni a spáľ 21. storočia,“ povedal pre denník Doug Morton z NASA.

Horia tak v skutočnosti najmä už predtým spílené stromy a iná vegetácia. Podľa brazílskeho ekológa Daniela Nepstada, predsedu neziskovky Earth Innovation Institute, ktorý sa amazonskému pralesu venuje 30 rokov, je bežný les väčšinou odolný voči týmto požiarom.

„Tieto požiare od majiteľov pozemkov, ktoré majú zlepšiť pastviny či spáliť spadnuté stromy, sa zvyčajne zadusia, keď dosiahnu susediaci les,“ napísal na blogu.

Problém podľa neho je v suchých rokoch (čo tento nie je), keď je väčšie riziko, že sa z podobných pálení porastov chytia aj vysušené „živé“ lesy.

Veľký dym tohtoročných požiarov podľa neho naznačuje, že horia hektáre vyrúbaného lesa. „Nevieme, aká oblasť stojaceho lesa momentálne horí. Lesné požiare sa však väčšinou dejú neskôr počas obdobia sucha,“ napísal.

Koľko horí?

To nie je úplne jasné. Brazílsky Národný inštitút pre vesmírny výskum hovoril o rekorde v počte požiarov od roku 2013 (údaje od januára do augusta za celú Brazíliu). V prípade samotnej brazílskej Amazónie je to 40-tisíc. Podľa Daniela Nepstada to je tento rok zatiaľ o sedem percent viac oproti priemeru za zhruba posledných desať rokov, čo už tak dramaticky neznie.

Vypaľovanie porastov je dlhodobý problém, Nepstad ho nazval „klasickým príkladom chronickej krízy“. Až tento rok však vzbudil obrovský záujem verejnosti, čo ukazuje aj analýza vyhľadávania v Googli. Dôvodom môže byť aj súčasný citlivejší prístup západnej verejnosti k environmentálnym témam.

Okrem počtu je dôležitý aj rozsah požiarov, ktorý podľa Nepstadu nevieme s určitosťou porovnať s minulými rokmi.

Ako dodáva, ešte horší je pre amazonský prales oheň, ktorý zo satelitov nevidieť. Ide o oheň pod korunami stromov. „Práve tieto nízke požiare horia pomaly na spodku lesa a zabíjajú obrovské stromy s tenkou kôrou,“ napísal.

Väčší problém ako požiare už spílených stromov je podľa neho riziko, že počas suchých období začne horieť vo veľkom aj živý les. To sa stalo napríklad v rokoch 2005 či 2010.

Keďže popadané stromy sa pália až mesiac či dva po zrúbaní, požiare by mali pokračovať, vrchol väčšinou dosahujú v septembri.

Koľko sa odlesňuje?

Za väčší problém ako požiare však ochranári a vedci označujú ich hlavnú príčinu, teda odlesňovanie.

V Brazílii sa začalo vo veľkom odlesňovať asi od 70. rokov minulého storočia. Za ten čas dodnes zmizlo 800-tisíc štvorcových kilometrov lesov, čo je viac ako rozloha Francúzska. Ide o 20 percent z bývalej rozlohy amazonského pralesa.

Najmä prvú polovicu nultých rokov sa rúbalo vo veľkom. S tým súviselo aj množstvo a rozsah požiarov, ktoré vznikali z rovnakých dôvodov ako dnes. Vtedy to však nevzbudzovalo také pobúrenie a záujem svetovej verejnosti ako dnes.

„Bolo to za prezidenta Lulu a ministra životného prostredia Marina Silvu (2003 – 2008), keď bol v Brazílii najväčší vplyv požiarov. Ani Lulu či Marinu neobviňovali, že ohrozujú Amazóniu,“ povedal pre Forbes novinár Leonardo Coutinho.

Aj pod tlakom zo zahraničia prijala Brazília opatrenia, aby sa deforestácia dostala pod kontrolu, čo sa aj stalo. Miera odlesňovania klesala do roku 2012.

Po tomto roku však z rôznych dôvodov vláda začala znovu uvoľňovať režim. Amnestiu dostali farmári, ktorí predtým pálili lesy, píše The Economist, a pre ekonomickú krízu nebolo dosť peňazí pre ministerstvo životného prostredia.

S nástupom prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý tvrdí, že prales patrí Brazílii, a chce ho ekonomicky využívať, to vyzerá, že ťažba zasa stúpa. Mnohých farmárov to povzbudilo k legálnej či nelegálnej ťažbe.

„Musíme ukázať prezidentovi, že chceme pracovať,“ povedal jeden miestny farmár podľa Guardianu. Farmári si tiež dohodovali deň vypaľovania.

Prvé čísla ukazujú nárast ťažby. Podľa informácií brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru v júni tohto roku v porovnaní s minulým rokom sa odlesnilo o 90 percent viac než v júni 2018. V júli dokonca išlo o 280 percent.

Do 24. júla zmizlo v Brazílii vyše 4200 štvorcových kilometrov amazonského pralesa, čo je rozloha Trnavského kraja. V auguste doteraz padlo ďalších 1100 štvorcových kilometrov.

Bolsonaro označuje tieto čísla za lži a predtým vyhodil šéfa inštitútu.

Prečítajte si

Odlesňovanie amazonského pralesa rastie, tento rok vyťažili územie veľké ako Trnavský kraj

Prečo odlesňujú?

Jedným z dôvodov, prečo sa odlesňuje, je dopyt po produktoch, ktoré sa tvoria na novej pôde. Ide najmä o hovädzie mäso a sóju, ktoré Brazília vo veľkom vyváža.

Brazília je najväčší svetový vývozca hovädzieho mäsa (20 percent), mnohé kravy sa pasú práve na pasienkoch, ktoré boli kedysi pralesom. S Európskou úniou rokuje Brazília a ďalšie juhoamerické krajiny o obchodnej dohode, ktorá by znížila clá na hovädzie z 20 percent na nulu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron či írsky premiér Leo Varadkar hrozili, že od dohody môžu odstúpiť, ak Brazília nebude ochranu amazonského pralesa brať vážne. V stredu sa pridalo aj Slovensko.

Minister financií Fínska Mika Lintilä dokonca volal po tom, aby Európska únia v reakcii na požiare v Amazónii zvážila zákaz dovozu hovädzieho mäsa z Brazílie.

Európska únia berie sedem percent vývozu brazílskeho hovädzieho. To smeruje najmä do Číny a Hongkongu (dokopy 44 percent), nasleduje Egypt, EÚ a Čile.

Brazília je najväčším svetovým exportérom sóje, ktorá sa využíva aj na kŕmenie zvierat. Takmer 80 percent smeruje do Číny. V predchádzajúcich rokoch, keď miera odlesňovania klesala, sa však darilo rozširovať produkciu poľnohospodárstva v krajine, čo podľa niektorých vedcov naznačuje, že tieto dve veci sa dajú skĺbiť.

Spomíname najmä Brazíliu, no k odlesňovaniu (a momentálne aj požiarom) dochádza i v krajinách ako Bolívia a Peru. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody je Brazília zodpovedná len za polovicu odlesňovania amazonského pralesa a deforestácia v posledných rokoch stúpa v krajinách ako Peru a Bolívia.

Bude z neho savana?

Doteraz zmizlo za 50 rokov asi 20 percent pralesa, ohrozených deforestáciou je podľa Nepstada ďalších 18 až 20 percent. Polovica amazonského pralesa je chránená federálnym zákonom.

Odborníci sa však obávajú, že raz príde k bodu zlomu. Amazonský prales na rozdiel od iných má vlastnosť, že dokáže tvoriť zrážky sám pre seba. Asi polovica vznikne odparovaním vody priamo z jeho vegetácie a neprichádza od oceánu.

Odlesňovanie, vysušovanie a stúpanie teploty by mohli prales dostať do bodu, keď by nebol schopný „zavlažovať“ sám seba. V tom prípade by hrozilo, že veľká časť (niektorí hovoria o dvoch tretinách) by sa premenila na savanu.

„V tomto bode sa les bude zmenšovať bez ohľadu na to, čo sa ľudia pokúsia urobiť,“ napísal The Economist.

Spôsobilo by to napríklad nárast miestnej teploty o štyri stupne. Malo by to dôsledky nielen pre región, ale podľa jednej štúdie by to ovplyvnilo aj zrážky v Severnej Amerike.

Niektorí hovoria, že sa to môže stať, ak sa vyťaží 40 percent pralesa. Ak by sa ťažilo rýchlym tempom ako pred rokom 2005, trvalo by to podľa BBC 50 či 60 rokov.

Daniel Nepstad však píše, že sa presne nevie, kde leží tento „bod zlomu“.

„Najistejší plán pre Amazóniu – aby sa predišlo požiarom, zaistili zrážky, udržala energetická produkcia hydroelektrární, zvýšili naše šance vyhnúť sa katastrofickej klimatickej zmene – je predpokladať, že Brazília je blízko limitu už dnes, keď sa vyťažilo zhruba 20 percent,“ napísal Nepstad.

To by znamenalo v podstate prestať so znižovaním rozlohy pralesa.

Sú to pľúca Zeme?

Viaceré médiá, politici či celebrity na čele s prezidentom Macronom či futbalistom Cristianom Ronaldom písali v minulých dňoch o Amazónii ako o „pľúcach Zeme“ a o tom, že „tvorí 20 percent produkcie kyslíka na Zemi“. Nepresne to napísal aj Denník N v predchádzajúcom článku.

Slovenský ekológ, profesor na univerzite v anglickom Readingu Martin Lukáč to nazval „totálnou hlúposťou, ktorú všetci opakujeme zo základnej školy“.

Ako hovorí, v atmosfére Zeme je 21 percent kyslíka a len 0,04 percenta oxidu uhličitého. Pri fotosyntéze sa molekuly CO₂ za O₂ menia v pomere jedna k jednej.

„Aj keby všetky rastliny hneď spotrebovali všetok CO₂ v ovzduší (čo je nemožné), s koncentráciou kyslíka to nespraví nič. Fotosyntetizujúcim rastlinám trvalo takmer tri miliardy rokov, kým posunuli koncentráciu kyslíka na dnešných 21 percent, takže ak spálime celý amazonský prales, kyslíka bude stále dosť,“ povedal pre Denník N Martin Lukáč, ktorý sa zameriava aj na vplyv klimatickej zmeny na lesy a pôdu.

To však neznamená, že by nebolo dôležité, čo sa stane s amazonským pralesom. „Amazonský prales má obrovský význam pre koncentráciu CO₂ a zmenu klímy, hydrologický cyklus Južnej Ameriky, biodiverzitu, pôvodných obyvateľov, čo stále žijú v lese, ale s kyslíkom to nemá vôbec nič spoločné,“ dodal Lukáč.