Keď sú politici pre štát bezpečnostným rizikom
Mávanie národnými záujmami je sčasti autentické a sčasti čistá manipulácia v mene volebných preferencií.
Dlhodobo opakujem niektoré svoje mantry. Možno ma motivuje viera, že to má zmysel a zanechám stopu vo verejnom priestore. Možno je to samotná obsesia verejného intelektuála. Čiže ešte raz:
Zo dňa na deň cítim intenzívnejšie, že ľudia ako otec a syn Klausovci, Okamura a jeho straníci, ľudia ako súčasný prezident Zeman a podobní sa stávajú bezpečnostným rizikom štátu. Tváriť sa, že oplocovaním národných záujmov, ako ich chápu oni, plnia svätú úlohu ochrany občanov, je nebezpečná ilúzia.
Žijem na Žižkove v pestrej a veľmi živej časti Prahy. Spolužitie mnohých kultúr a subkultúr je tu normálne. A fajn. Príbehy miestnych zo Slovenska, z Ukrajiny, Vietnamu či USA poznám z prvej ruky. Vážia si svoj nový domov a vedia oceniť prácu, bezpečie a životný štandard. Sú lojálni. Očakávať, že na nacionálnu, náboženskú, rasovú a etnickú nenávisť budú reagovať láskavo a ústretovo, je nezmysel. Prebúdzajú animozity. Je to účinný spôsob radikalizácie ľudí. Spomenutí páni prispievajú k riziku regrutácie radikálov do bojov na oboch stranách pomyselného frontu. Ako som povedal, sú bezpečnostným rizikom.