Denník N

Druhá návšteva Faith No More: bolo to divoké aj epické

Foto - TASR
Foto – TASR

Americká skupina v Bratislave potvrdila, že stále patrí k hudobníkom, ktorých sa oplatí vidieť naživo. Bol to najmä večer speváka Mikea Pattona.

Skončili štýlovo – presne 22.00 h a na deň presne po 22 rokoch po premiére v Bratislave. Mohol to byť zámer, keby to nebol klasický úkaz koncertov v NTC, ktoré sa pre sťažnosti obyvateľov nemôžu naťahovať.

A potvrdil sa aj druhý sprievodný úkaz koncertov v tomto priestore, nie najlepší zvuk. Lenže tentoraz hrala kapela, ktorá okamžite donútila divákov zabudnúť na podobné úvahy.

Žiadna kríza stredného veku

Na zahriatie publika okrem predkapiel Mofokiller a Red Fang (ktoré mnohí nestihli, alebo odignorovali stojac vonku pred halou) znela pri prestavbe pódia pre hlavné hviezdy rôzna hudba. Napríklad aj pesnička Aquarius z muzikálu Hair, hipisácku atmosféru navodili aj stovky kvetov na pódiu a biele oblečenie Faith No More. Ale ich večierok mal bližšie k úplne inej, tvrdšej hudbe a ani diskoguľa pod strechu nevisela náhodou.

Z roku 1977 pochádza pesnička Strawberry Letter 23 skupiny The Brothers Johnson, ktorú Faith No More vložili uprostred jedného zo svojich najväčších hitov. Spevák Mike Patton nechal refrén Midlife Crisis odspievať publiku a keď nedokázalo pokračovať, dal signál na prechod do starého šlágru, aby po pár minútach opäť prišiel návrat k pôvodnej skladbe. Dokonalé číslo a pritom len polovičná ukážka toho, ako Patton vie s nadžánrovosťou narábať vo svojich sólových projektoch.

Skladba Midlife Crisis bola jedným z vrcholov večierka tejto partie, ktorú žiadnu kríza stredného veku nezmáha. Hoci zakladajúci členovia sú už päťdesiatnici a dlho spolu nehrali, ide im to nielen naživo, ale aj v štúdiu. Z vydarenej novinky Sol Invictus predstavili niekoľko skladieb – Motherfucker a Superhero obstoja vedľa ich najväčších vypalovačiek typu Epic, From Out Of Nowhere, záverečná From The Dead je zase typický „pattonovský“ úlet, testovanie fanúšikov koľko sentimentálnosti ešte znesú.

Patton ako rozlišovací prvok

Nič proti ostatným členom, ale práve Patton vždy bol (a stále je) ten rozlišovací prvok, ktorý z tejto kapely urobil originál. Zvuk tvrdých gitár s klávesami obohatil o výrazný hlas čerpajúci od metalu po takmer operný spev a bez neho by sa comeback Faith No More určite neuskutočnil.

Je to typ frontmana, ktorý okamžite zmietne všetko, čo stojí v ceste z pódia až po posledné rady. Najskôr sa objavil s okuliarikmi a chvíľu nebol spokojný so zvukom, ale potom sa oprel do mikrófonu naplno a bolo to. Je jedno, či ťahá rýchle veci a prekričí gitary, vysúka baladu Easy alebo s diabolskými pohľadmi vytiahne coververziu This Guy’s in Love with You od Burta Bacharacha z roku 1968. Stále mu hlas funguje skvele.

Druhým originálom tejto kapely je imidžovo aj hudobne druhý Mike – Bordin, ktorý bombarduje svoje bicie s energiou dvadsiatnika a každú druhú pesničku musí priskočiť technik a stabilizovať ich. Basák Billy Gould nie je až taký nápadný, ale stačí pohľad do bookletu albumov, kde zistíte, že bol a stále je väčšinovým autorom hudby, klávesák Roddy Bottum prináša zvukové oživenia a žehlí Pattonove urážky publika (ktorý sa pustil do sediacich radov na balkóne v duchu názvu pesničky The Gentle Art of Making Enemies). Najzameniteľnejší je gitarista Jon Hudson, ale na druhej strane zaujať miesto po Jimovi Martinovi, to by mal každý dosť ťažké.

Foto - TASR
Foto – TASR

V Bratislave sa Faith No More rozohrali k výbornému poldruhahodinovému koncertu. Ku koncu už atmosféra trochu sadala, ale bol to večer s XXL dávkou energie, silnými nápadmi, aj vtipom. Potvrdil staré známe a „jednoduché“ tajomstvo úspechu: stačí zložiť nadčasové pesničky, ktoré dokážete zahrať aj po n-rokoch.

Keď k tomu ešte viete pridať novinky, ktoré neurazia a stále si držia vysoký štandard, máte ako hudobníci veľmi dlhú životnosť.

Teraz najčítanejšie