Horoskopy, duchovia či homeopatia. Vedci skúmali, ako vedecké myslenie chráni pred nezmyslami
Slovenskí psychológovia zistili, že ľudia príliš nechápu rozdiel medzi kauzalitou a koreláciou a nerozumejú ani významu kontrolnej skupiny či dvojito zaslepených experimentov. Výsledkom sú konšpiračné či pseudovedecké názory.
Slováci majú všelijaké nepodložené – konšpiračné, pseudovedecké a paranormálne – presvedčenia.
Značná časť populácie sa napríklad domnieva, že farmaceutický priemysel tají liek na rakovinu a globálne otepľovanie je mýtus, no ľudia veria aj na duchov a strašidlá alebo si myslia, že homeopatia funguje.
Niektoré presvedčenia sú pomerne neškodné, ako je viera v horoskopy, no iné, ako je alternatívna liečba, môžu človeku uškodiť, dokonca ho stáť aj život.
Ktoré zručnosti fungujú ako užitočná obrana proti uvedeným nezmyslom?
Touto otázkou sa nepriamo zaoberala psychologička Vladimíra Čavojová s kolegami Jakubom Šrolom a Marekom Jurkovičom v článku s názvom „Prečo by sme sa mali snažiť myslieť ako vedci?“. Štúdia vyšla minulý mesiac v časopise Applied Cognitive Psychology.
Všetci vedci pôsobia v Ústave experimentálnej psychológie, ktorý je súčasťou Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Korelácia nie je kauzalita
Psychológovia okrem iného zistili, že ľudia s lepším vedeckým uvažovaním (z angl. scientific reasoning), čiže so schopnosťou hodnotiť
