Koľko som len zmeškala rodinných osláv a svadieb. Ako pochopiť úspech slovenských volejbalistiek

Začiatky mávajú vždy podobné. K prvému kontaktu s volejbalom dochádza na základnej či strednej škole, buď na krúžkoch, alebo v organizovaných kluboch.

„Aj ja som sa dostala k volejbalu na osemročnom gymnáziu na Bilíkovej v Bratislave. Učiteľka ma stiahla so slovami: ‚Ty si vysoká, poď hrať!‘,“ povedala pre Denník N slovenská reprezentantka Lenka Ovečková.

Viaceré pokračujú s hraním popri vysokých školách alebo vo veľmi mladom veku začínajú hrať slovenskú ligu. Množstvo volejbalistiek uprednostní školu, prípadne po doštudovaní skončí.

Tie vytrvalejšie sa snažia čo najskôr odísť do zahraničia. „Stále viac dievčat sa už po maturite tlačí do zahraničia,“ vraví 23-ročná Ovečková.

Slovenské volejbalistky nevyrastajú v luxusných akadémiách, ale v telocvičniach, z ktorých po tréningoch utekajú rovno do škôl.

Súčasná generácia napriek tomu dokázala na majstrovstvách Európy vybojovať vôbec prvýkrát postup do osemfinále.

Aj rodina musí ísť bokom

Lenka Ovečková hráva na pozícii nahrávačky, v budúcej sezóne si vyskúša prvý zahraničný angažmán v Olympe Praha.

Je jednou z reprezentantiek, ktoré popri volejbale stále študujú, konkrétne na Fakulte telesnej výchovy a športu. „Všetky prednášky si musíte prispôsobiť tréningom, pretože tréningy sa škole neprispôsobia,“ hovorí.

Dodáva však, že v jej doterajšom klube Strabag Bratislava sa tréneri snažili byť flexibilní. Aj preto niekedy v hale či posilňovni trénovala už od siedmej ráno.

„Potom som utekala cez celé mesto do školy. Po nej som si šla na dve hodiny oddýchnuť, ale niekedy ani to nie, pretože miestami vám škola zaberá všetok čas,“ približuje bežný deň volejbalistky na Slovensku.

V prístupe k športu však slovenské univerzity patria skôr k výnimkám. Napríklad v Spojených štátoch je bežné, že školy svojim študentom – reprezentantom vychádzajú v ústrety a motivujú ich štipendiami.

Podľa Martiny Moravcovej, ktorá popri plávaní dokázala vyštudovať v USA aplikovanú ekonómiu, majú športovci oveľa väčšiu šancu dostať sa na univerzitu ako tí, ktorí k športu nikdy nepričuchli.

„Ak aj nedostanú štipendium, majú prioritu pred tými, ktorí nešportovali,“ povedala Moravcová pre Denník N. „Za to, že tam deti športujú, majú väčšie spoločenské uznanie a výhody.“

Študentkou je aj liberka slovenskej reprezentácie Michaela Španková, ktorá nedávno začala študovať ekonómiu a právo.

„Do školy som chodila takým štýlom, že polovicu