Vojna a mier. Ako nemecký profesor v Bystrici po SNP zatkol slovenského kolegu
Povstanie sa nedá odložiť do skrine ako zimník. Treba ho zobrať z úst politikom a hovoriť o ňom nielen na konci augusta.
„Je mi ľúto, musím vás zatknúť, pán profesor,“ povedal poručík wehrmachtu. „Veríte, že váš odboj má zmysel? Mimochodom, aj ja som v civile profesor gymnázia. Prednášam literatúru.“ Tieto absurdné vety zazneli v roku 1944 pri jednom zatýkaní v Bystrici po potlačení Povstania.
Opakujeme tú istú chybu. Za socializmu si Povstanie privlastnila komunistická strana, ak bol niekto hrdinom, musel byť najprv komunistom a potom partizánom. Potom sa trochu hovorilo o podiele armády a dosť. Povstanie sa úspešne identifikovalo so socialistickým režimom a stokrát opakovaná lož sa – skoro – stala pravdou.
Kto tomu neuveril alebo nemal iné informácie, zľahostajnel. Na názorovom chaose sa podieľali aj víťazi Novembra, VPN ustúpilo tlaku KDH, z dátumu sa nestal štátny sviatok – boli iné problémy. Áno boli, ale vznikol nový problém. Nepozorovane vyrástli tí, pre ktorých je Povstanie pučom – zbytočným, predčasným – a dnes už sedia v parlamente.
Vždy sú tí, ktorí vyhrajú, a tí, ktorí prehrajú. Aj v Taliansku žije odkaz duceho, aj vo Francúzsku žijú obdivovatelia kolaborantskej vlády vo Vichy, prečo by obdivovatelia slovenského ľudáckeho režimu nežili aj tu? Sú a budú tu. Ak sa víťazstvo nad fašizmom premení na primitívnu propagandu plnú fráz a