Komentáre

Denník NVojna a mier. Ako nemecký profesor v Bystrici po SNP zatkol slovenského kolegu

Jaro RihákJaro Rihák
Jozef Tiso vyznamenáva príslušníkov SS po čiastočnom potlačení SNP.
Jozef Tiso vyznamenáva príslušníkov SS po čiastočnom potlačení SNP.

Povstanie sa nedá odložiť do skrine ako zimník. Treba ho zobrať z úst politikom a hovoriť o ňom nielen na konci augusta.

„Je mi ľúto, musím vás zatknúť, pán profesor,“ povedal poručík wehrmachtu. „Veríte, že váš odboj má zmysel? Mimochodom, aj ja som v civile profesor gymnázia. Prednášam literatúru.“ Tieto absurdné vety zazneli v roku 1944 pri jednom zatýkaní v Bystrici po potlačení Povstania.

Opakujeme tú istú chybu. Za socializmu si Povstanie privlastnila komunistická strana, ak bol niekto hrdinom, musel byť najprv komunistom a potom partizánom. Potom sa trochu hovorilo o podiele armády a dosť. Povstanie sa úspešne identifikovalo so socialistickým režimom a stokrát opakovaná lož sa – skoro – stala pravdou.

Kto tomu neuveril alebo nemal iné informácie, zľahostajnel. Na názorovom chaose sa podieľali aj víťazi Novembra, VPN ustúpilo tlaku KDH, z dátumu sa nestal štátny sviatok – boli iné problémy. Áno boli, ale vznikol nový problém. Nepozorovane vyrástli tí, pre ktorých je Povstanie pučom – zbytočným, predčasným – a dnes už sedia v parlamente.

Vždy sú tí, ktorí vyhrajú, a tí, ktorí prehrajú. Aj v Taliansku žije odkaz duceho, aj vo Francúzsku žijú obdivovatelia kolaborantskej vlády vo Vichy, prečo by obdivovatelia slovenského ľudáckeho režimu nežili aj tu? Sú a budú tu. Ak sa víťazstvo nad fašizmom premení na primitívnu propagandu plnú fráz a lásky k Sovietskemu zväzu, iná reakcia sa ani nedá očakávať. A keďže Sovietsky zväz už neexistuje, akoby dejiny dali za pravdu druhej strane.

Ale vráťme sa k citovaným vetám. V roku 1967 mi Alexander Matuška rozprával, ako ho po páde Bystrice prišli zatknúť. Zazvonili na dverách podnájmu, dvaja vojaci ostali vonku, dnu vstúpil poručík wehrmachtu. Zasalutoval a hneď si všimol portrét na stene.

„… ja, Lew Tolstoi … Čítate ho rád? Hlúpa otázka. Samozrejme, keď ho máte na stene.“

Dialóg pokračoval pri čaji, prebrali Vojnu a mier a opatrne aj skutočnú vojnu. Po dlhom rozhovore poručík pozrel na hodinky, poďakoval za čaj a že už musia ísť.

„Prečo ste o tom nikdy nenapísali?“ Dlho mi rozprával, že raz možno napíše. Len či sa dá opísať korektný rozhovor s nepriateľom? Dá. Ak niekto opíše nemeckého profesora v uniforme a domáceho vraha v uniforme, obraz dostane kontrast. Ten príbeh Matuška nenapísal, rozhovor nostalgicky uzavrel: „Aj tak nikto nenapíše o Povstaní lepšie ako Karvaš v Polnočnej omši.“ S Karvašom mal pravdu, s písaním o vojne a mieri nie.

Povstanie sa nedá odložiť do skrine ako zimník. Treba ho zobrať z úst politikom a hovoriť o ňom nielen na konci augusta. Zastieraná minulosť, ak nebude predmetom kvalitných kníh, filmov a historických štúdií, sa naozaj definitívne zastrie a po čase sa vráti ako bumerang. A že sa vracia, to vidíme.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].