Denník N

Môj dedo verzus Andrej Danko

Víťazoslav Soták v čase vojny a na sklonku života. Foto - archív rodiny Sotákovej
Víťazoslav Soták v čase vojny a na sklonku života. Foto – archív rodiny Sotákovej

Môj dedo bojoval v SNP a o láske k vlasti, národu a rodnej hrude ma naučil tisíckrát viac než vy, pán Danko.

Autor je výskumník na University of Gothenburg vo Švédsku

Vážený pán predseda parlamentu, nehyzdite štátny sviatok pripomienky Slovenského národného povstania. Inak si však, pán magister Danko, ako súkromná osoba robte, čo chcete, lebo tak sa to robí v liberálnej demokracii.

Môj dedo, Víťazoslav Soták zo Zbudze, sa vo veku 18 rokov prihlásil ako dobrovoľník do 1. čs. armády v Slovenskom národnom povstaní. Riskoval vlastný život priamo v Povstaní a počas života sa tým nikdy nijako zvlášť nepotreboval chváliť bezduchými symbolmi vlastenectva. Rozprával o tom málo, ale keď rozprával, malo to hĺbku a zostalo to v podvedomí človeka.

Pán Danko, nehyzdite preto prosím tento sviatok bezduchými prejavmi. Ak vy nám za vzor podstrkujete normalizačného komunistu Gustáva Husáka, tak vám v mene môjho deda pekne ďakujem, ale neprosím si. Velebíte tohto muža ako muža kompromisov. Jeho pričinením však pokračovalo 20-ročné ničenie životov v československej spoločnosti. Viete, môj dedo takéto kompromisy nerobil. Nikdy neurobil s komunistami kompromis, a preto keď mu zhabali polia, kone i techniku, šiel radšej tvrdo pracovať do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Andrej Danko

Slovenské národné povstanie

Teraz najčítanejšie