Denník N

Ľudia si vytvorili falošné spomienky a pamätali sa na veci, ktoré sa nikdy nestali

Falošné spomienky vedci skúmajú už niekoľko rokov, no v novej štúdii sa prvý raz zamerali na ich výskum vo vzťahu k reálnej udalosti, v tomto prípade írskemu referendu o potratoch. Ilustračné foto – Adobe Stock
Falošné spomienky vedci skúmajú už niekoľko rokov, no v novej štúdii sa prvý raz zamerali na ich výskum vo vzťahu k reálnej udalosti, v tomto prípade írskemu referendu o potratoch. Ilustračné foto – Adobe Stock

Pamäť nefunguje ako kamera, ktorá zaznamenáva a prehráva udalosti presne tak, ako sa stali. Spomínanie nie je reprodukcia, ale rekonštrukcia.

Ľudia si vytvorili falošné spomienky na udalosti týkajúce sa írskeho referenda o potratoch, ktoré sa však nikdy nestali.

Ukazuje to nová štúdia, ktorá vyšla tento mesiac vo vlajkovej lodi psychologického výskumu, Psychological Science. Na výskume robila aj legenda odboru, Elizabeth Loftusová z kalifornskej univerzity v Irvine.

Výskumu sa zúčastnilo viac ako 3-tisíc ľudí a prebiehal týždeň pred minuloročným hlasovaním Írov.

Účastníkom experimentu ukázali šesť príbehov, ktoré sa týkali kampane. Z nich dva boli celkom vymyslené, o čom však ľudia nevedeli. Jeden z vymyslených príbehov napríklad hovoril, že stúpenci pro-life museli zničiť 25-tisíc plagátov po tom, ako sa ukázalo, že ich zaplatil americký lobista.

Prívrženci pro-choice sa vo vymyslenom príbehu zase dostali do správ po tom, čo stiahli obvinenia zo sexuálneho obťažovania proti jednému ragbistovi, čo mali komentovať slovami, že sa stotožňujú „so všetkými obeťami znásilnenia a ženami, ktoré boli znásilnené ôsmym dodatkom (zakazoval potraty – pozn. red.) a patriarchátom, ktorý ho podporuje“.

Ako sa ukázalo, takmer polovica respondentov si vytvorila falošnú spomienku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie