Denník N

Poslední obrancovia voľného obchodu žijú v Afrike

Čínsky prezident na minuloročnej návšteve v Senegale. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident na minuloročnej návšteve v Senegale. Foto – TASR/AP

Bez záujmu svetových médií sa v Afrike darí súkromnému podnikaniu a kontinent sa tak môže stať vzorom pre ostatných.

Autor je americký novinár a politológ.
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Najlepším slovom, ktorým by sa dala opísať nálada globálnej ekonomiky týchto dní, je skľúčenosť. Pesimizmus je úzko spojený so stratou viery v slobodný trh a slobodný obchod, dve sily, ktoré posúvali svetovú ekonomiku v posledných siedmich desaťročiach.

USA, ktoré boli dlho najoddanejším podporovateľom týchto myšlienok, sa prepli do merkantilistického modu. Británia, prvá superveľmoc presadzujúca slobodný obchod, odchádza z Európskej únie, čím ruší svoj najväčší voľnoobchodný vzťah. Čína sa usiluje, aby sa stala menej závislou od zahraničných firiem a globálnych obchodných reťazcov. Zdá sa, že všade je tento trend rovnaký – až na jednu výnimku, ktorou je Afrika.

Čína to vie

Minulý mesiac prakticky bez záujmu väčšiny médií africkí lídri oznámili vytvorenie zóny voľného obchodu, v ktorej žije 1,3 miliardy ľudí a v ktorej sa točí 3,4 bilióna dolárov. Úspech tohto projektu, samozrejme, závisí od toho, či jednotlivé národné štáty skutočne znížia clá a iné obchodné bariéry, lenže ak sa im to podarí, v nasledujúcich desaťročiach môže podľa Medzinárodného menového fondu ich vzájomný obchod vzrásť až o 50 percent. Podľa MMF by mohlo ísť o zásadnú udalosť pre celý kontinent.

Šesť z desiatich najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta leží v Afrike. Do roku 2050 by mohlo do africkej strednej a vyššej vrstvy patriť 250 miliónov ľudí, čo by mohlo až päťnásobne zvýšiť dopyt po službách a tovaroch. Svetová banka zistila, že až tretinu všetkých podnikateľských reforiem v rokoch 2017 a 2018 prijali v subsaharskej Afrike. Práve v tejto oblasti leží aj päť z desiatich najviac sa zlepšujúcich ekonomík, ktoré sa dostali do každoročného rebríčka MMF Doing Business Index. Ročné tržby vyššie ako jedna miliarda dolárov má už viac ako 400 afrických firiem. Všetky tieto dáta sa spomínajú v čerstvom komentári Brookings Institution s názvom Prísľub vysokého rastu integrovanej Afriky, ktorého autormi sú Landry Signé a Ameenah Gurib-Fakimová.

Krajinou, ktorá veľmi stavila na Afriku, je Čína. V roku 2000 predstavoval objem obchodu medzi Čínou a celým africkým kontinentom 10 miliárd dolárov. Dnes je to 200 miliárd, čo robí z Číny najväčšieho obchodného partnera Afriky. Peking veľmi investoval do pomoci a pôžičiek pre tento región. Prezident Si bol minulý rok v Pekingu hostiteľom Afrického samitu a oznámil, že Čína plánuje v nasledujúcich troch rokoch vyčleniť 60 miliárd dolárov na úvery, investície a rozvojové programy pre tento kontinent.

Svet o tom nič nevie

Samozrejme, na tomto ružovom obraze Afriky je aj veľa škvŕn. Vždy je jednoduchšie oznámiť úmysel zmenšiť počet obchodných bariér, ako to skutočne urobiť. Afrika aj naďalej čelí masívnym problémom, ako sú korupcia či neschopné vlády, nehovoriac o ozbrojených konfliktoch. Niektoré z čísel odrážajúcich rast kontinentu vyplývajú z jednoduchého faktu, že Afrika je bohatá na prírodné zdroje a rastúca svetová ekonomika vytvorila veľký dopyt po surovinách.

Najpovzbudzujúcejším aspektom dnešnej Afriky je však ohromný rast

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie