Čierny pasažier v MHD? Skúmali, prečo riskujeme a zasiahneme, aj keď sa nikto nepozerá
Reputácia je takým silným mechanizmom, že sa spúšťa aj v prípadoch, keď sa to javí ako zbytočné, lebo nás nikto nesleduje.
Predstavte si, že ste v plnej električke, keď zbadáte čierneho pasažiera.
Ak ho pred zrakmi ostatných vyhrešíte, (nevedomky) tým dávate najavo, že ste poctivec, ktorý nekalé praktiky neschvaľuje a nebojí sa postaviť previnilcovi, ktorý porušuje dohodnuté pravidlá hry.
Uvedené správanie má strategický význam, pretože zvyšuje reputáciu poctivca, ktorý sa po sociálnom rebríku vyšplhá vyššie.
Otázkou je, ako by sa náš imaginárny hrdina zachoval, ak by bol v električke s páchateľom sám.
Za týchto okolností sa nejaví ako rozumné čierneho pasažiera hrešiť a riskovať prípadnú verbálnu či fyzickú konfrontáciu, ak by dobrý skutok nemal žiadne publikum.
Načo toľko riskovať, ak by vaše odvážne správanie aj tak nikto nevidel?
Falošná dilema
Ak by sa poctivec predsa len ohradil, podľa psychológov by išlo o ukážku „čistého“ pobúrenia, ktoré by nebolo skazené žiadnymi postrannými motívmi typu „čo za to“. Konfrontácia previnilca pred plným osadenstvom MHD by, naopak, taká „čistá“ nebola, pretože by bola spojená s pragmatickým budovaním reputácie.
Podľa nového článku, ktorý
