Čierny pasažier v MHD? Skúmali, prečo riskujeme a zasiahneme, aj keď sa nikto nepozerá

Predstavte si, že ste v plnej električke, keď zbadáte čierneho pasažiera.

Ak ho pred zrakmi ostatných vyhrešíte, (nevedomky) tým dávate najavo, že ste poctivec, ktorý nekalé praktiky neschvaľuje a nebojí sa postaviť previnilcovi, ktorý porušuje dohodnuté pravidlá hry.

Uvedené správanie má strategický význam, pretože zvyšuje reputáciu poctivca, ktorý sa po sociálnom rebríku vyšplhá vyššie.

Otázkou je, ako by sa náš imaginárny hrdina zachoval, ak by bol v električke s páchateľom sám.

Za týchto okolností sa nejaví ako rozumné čierneho pasažiera hrešiť a riskovať prípadnú verbálnu či fyzickú konfrontáciu, ak by dobrý skutok nemal žiadne publikum.

Načo toľko riskovať, ak by vaše odvážne správanie aj tak nikto nevidel?

Falošná dilema

Ak by sa poctivec predsa len ohradil, podľa psychológov by išlo o ukážku „čistého“ pobúrenia, ktoré by nebolo skazené žiadnymi postrannými motívmi typu „čo za to“. Konfrontácia previnilca pred plným osadenstvom MHD by, naopak, taká „čistá“ nebola, pretože by bola spojená s pragmatickým budovaním reputácie.

Podľa nového článku, ktorý vyšiel nedávno v časopise Journal of Personality and Social Psychology, je uvedená deľba na „čisté“ pobúrenie a pobúrenie spojené s vypočítavosťou falošná.

Autori štúdie v podstate vravia, že reputácia je takým silným mechanizmom, že sa spúšťa aj v prípadoch, keď sa to javí ako zbytočné, lebo nás nikto nesleduje.

Trest od nezúčastnenej strany a reputácia

Ľudia sú zrejme jediným živočíšnym druhom, ktorý sa zaoberá morálkou aj v prípadoch, keď nie sú obeťou krivdy. Preto môžu mať napríklad heterosexuáli siahodlhé debaty o manželstvách homosexuálov, hoci sa ich problematika pre ich sexuálnu orientáciu netýka. Alebo sa môžeme pohoršovať nad eutanáziou človeka, ktorého sme predtým vôbec nepoznali a žil tisícky kilometrov od nás.

Uvedený sklon je univerzálny a vyskytuje sa vo všetkých ľudských kultúrach na celom svete.

Tento jav má odborné pomenovanie „trest od nezúčastnenej strany“ (z angl. third-party punishment) a znamená, že k trestu (od konfrontácie na sociálnej sieti až po fyzické napadnutie) sa uchyľujeme aj v prípadoch, keď sa nás prehrešok osobne netýka.

„Trest od nezúčastnenej strany plní strategický účel a slúži na budovanie reputácie,“ píše v novej štúdii psychologička Jillian Jordanová z Northwestern University a jej kolega David Rand z MIT.

Taký výklad však nepostačuje, dodávajú vedci, keďže ľudia trestajú aj v prípadoch, keď z toho neplynú žiadne výhody na reputácii, napríklad vtedy, keď nás nikto nevidí. Ako vysvetliť takéto prípady?

Nevedomá túžba ukázať, že sme cnostní

Jordanová a Rand spravili experiment. Participanti sledovali správanie hráča, ktorý dostal určitú sumu peňazí a mohol sa o ňu podeliť s ďalším hráčom. No správal sa sebecky, nechal si všetky peniaze a druhému nedal nič.

Časť ľudí mala povedať, ako veľmi sa na lakomca hnevajú. Zvyšní mali o hneve hovoriť až po tom, čo sami dostali peniaze a vedci im dali možnosť, aby sa o ne podelili s druhými.

Experiment prebiehal anonymne a účastníci nepoznali svoju identitu.

„Čo sme zistili, vám môže pripadať zvláštne,“ píše Jordanová a Rand v článku pre denník The New York Times. „Ukázalo sa, že účastníci, ktorí nedostali možnosť, aby sa podelili o peniaze s inou osobou, boli oveľa viac morálne pobúrení ako tí, ktorí takú možnosť mali,“ dodali zahraniční vedci.

Podľa psychológov možno uvedené zistenie interpretovať tak, že „ľudia majú nevedomú túžbu dávať najavo, že sú cnostní. Dokonca aj medzi štyrmi očami sa mlčky sami seba pýtajú: ‚Ak by ma naozaj sledovali, ako dobre by som vyzeral?‘“.

Morálka = signál o dôveryhodnosti

Uvedené zistenia podľa vedcov zapadajú do chápania morálky ako nástroja určeného na signalizovanie dôveryhodnosti v situáciách, keď spolu ľudia kooperujú.

Ako sme spomínali, ľudia sú sociálne tvory, a ak chceli naši predkovia uloviť zver alebo si nájsť prístrešok, neostávalo im nič iné, len spolupracovať (kooperácia).

Člen pravekej skupiny, ktorý sa pri love ulieval, no potom si zobral najväčší kus mäsa, nebol dôveryhodný a zvyšní na neho zanevreli, pretože mal zlú reputáciu.

Na druhej strane, ak o vás ľudia vedeli, že ste poctivec, dá sa na vás spoľahnúť a s ostatnými ťaháte za jeden povraz, radi sa s vami podelili o úlovok, ak sa vám napríklad nezadarilo.

Na záver dodajme, že uvedené mechanizmy sú výsledkom evolučných procesov a v našej mysli sú dodnes.