Denník N

Druhá svetová vojna sa dala odvrátiť. Stačilo brať Hitlerove hrozby vážne a včas sa mu postaviť

Foto – TASR
Foto – TASR

Málokedy sa stane, aby nejaký zločinec s veľkým predstihom oznámil, čo nám chce vyviesť. Azda najvýznamnejšou výnimkou je Adolf Hitler.

Jeho kniha Mein Kampf vyšla prvý raz v dvoch zväzkoch v rokoch 1925 a 1926 a už pred začiatkom druhej svetovej vojny ju preložili do viacerých jazykov. Hitler v nej síce neprezradil všetko zo svojich plánov, i tak však toho povedal dosť.

„Vo vzťahu k Židom Hitler nenaznačuje žiadny presný plán,“ uvádza jeden príklad francúzsky dokumentarista a autor literatúry faktu Antoine Vitkine vo svojom diele Mein Kampf. Príbeh jednej knihy (Praha 2010). Z celého Mein Kampfu je však jasná Hitlerova posadnutosť Židmi a aj to, že považuje za nutné proti nim zakročiť silou, aj keby to znamenalo krviprelievanie.

Francúzom sa nechcel odhaliť

Hitler si sám uvedomoval, že bol možno až príliš otvorený. Preto sa zo všetkých síl snažil zabrániť necenzurovanému vydaniu Mein Kampfu vo Francúzsku.

V iných jazykoch šírenie upravenej verzie svojich výlevov podporoval už len preto, lebo na predaji knihy aj v zahraničí slušne zarábal. Francúzsko však vtedy ešte považoval za svojho hlavného protivníka a v knihe až príliš otvorene opisoval, čo s ním plánuje robiť. Samozrejme, nechcel, aby si to Francúzsko uvedomilo, aspoň nie dovtedy, kým bola francúzska armáda silnejšia než Wehrmacht.

V 30. rokoch minulého storočia si Hitler dokonca žalobou na parížskom súde vymohol zákaz predaja prvého „nelegálneho“, čiže ním neodsúhlaseného, vydania Mein Kampfu vo Francúzsku. Súd vtedy síce uznal, že poznať plány nového vodcu Nemecka je pre Francúzsko vo verejnom záujme, za dôležitejšie však považoval dodržanie zákona na ochranu autorských práv „spisovateľa“ Hitlera.

Kauza francúzskeho vydania Mein Kampfu nie je len dobrým príkladom toho, ako ľudia, čo sami považujú demokraciu a právny štát za odporný prejav slabosti, dokážu túto demokraciu a právny štát šikovne využiť na to, aby ich zničili.

Je to aj príklad toho, že cesta Hitlera k moci a následne vývoj vedúci k rozpútaniu druhej svetovej vojny neboli žiadnym zákonitým prírodným procesom, ktorému nebolo možné nijako zabrániť.

Pomsta a nenásytnosť

Hitler síce mal od počiatku agresívne plány, ktoré museli viesť k nejakému novému konfliktu, to však neznamená, že nebolo možné túto hrozbu včas rozpoznať a Hitlera zastaviť. Naopak, vývoj k druhej svetovej vojne je radom zlyhaní a nevyužitých príležitostí.

Prvou takouto príležitosťou bol samotný

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

2. svetová vojna

História

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie