Denník N

Hitler klamal. Vymyslel si aj poľské útoky, aby sa mohol tváriť ako obeť

Zničená Varšava. Foto – TASR
Zničená Varšava. Foto – TASR

Keď 1. septembra 1939 nacisti prepadli Poľsko, snažili sa od prvej chvíle vytvoriť mýtus, ktorý by zodpovednosť za vypuknutie vojny zvalil na niekoho iného.

Hoci nacisti mesiace predtým stupňovali na Varšavu politický tlak, snažili sa vyvolať dojem, že za vypuknutie vojny môže práve ona, lebo nevyhovela nemeckým požiadavkám. Bol to veľmi podobný postup, aký predchádzal rozbitiu Československa. S tým rozdielom, že to sa Hitlerovi podarilo poraziť bez boja.

Vojnu tak hneď od úvodu sprevádzal aj veľmi priehľadný pokus oklamať svetovú verejnosť.

Presne v tom duchu sa niesli vystúpenia Adolfa Hitlera, ktorý inváziu proti susedovi vo vyhlásení nemeckým vojakom obhajoval takto:

„Poľský štát odmietol mierové riešenie našich problémov, ktoré som si prial, a siahol po zbraniach. Nemci v Poľsku sú prenasledovaní krvavým terorom a vyháňaní zo svojich domovov. Séria násilností na hranici, pre mocnosť neprijateľných, dokazuje, že Poľsko už nie je ochotné rešpektovať hranice Ríše. Aby som skoncoval s týmto šialenstvom, nemám inú voľbu, len čeliť odteraz sile silou.“

Neskôr v priebehu dňa vystúpil Hitler pred Reichstagom, kde okrem iného povedal:

„… nebudem bojovať proti ženám a deťom. Nariadil som svojmu letectvu, aby sa zameralo len na vojenské ciele…

… dnes v noci poľskí vojaci prvýkrát vystrelili na naše územie. Od 5.45 (podľa nemeckého času, pozn. red.) opätujeme paľbu a odteraz na bomby odpovieme bombami. Ktokoľvek použije bojový plyn, odpovieme bojovým plynom. Ktokoľvek sa vzdá pravidiel humánneho vedenia boja, musí očakávať, že urobíme to isté.“

Operácia Himmler

Samozrejme, Hitler a jeho propaganda klamali. Podľa časti historikov už päť minút pred tým, ako údajne jeho vojaci iba opätovali poľskú streľbu, nemecké lietadlá bombardovali mesto Wielun. Bolo nechránené a neboli v ňom vojenské ciele hodné takého masívneho útoku. V ruinách skončili dve tretiny budov, zomreli stovky civilistov. Niektoré zdroje uvádzajú až 1200.

A ako to bolo so sériou poľských násilností na hraniciach, ktoré vraj viedli k vojne?

Najznámejším je príbeh o vtedy nemeckom meste Gleiwitz (dnes poľské Gliwice). Nemci tam mali vysielač, ktorý skupina nemeckých esesákov prezlečených do poľských uniforiem obsadila a v poľštine z neho odvysielala výzvu na boj proti Nemecku.

Jedným z organizátorov akcie bol aj Reinhard Heydrich, na ktorého v roku 1942 spáchali atentát československí parašutisti Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Aby príbeh o agresívnych Poliakoch vyzeral dôveryhodne, páchatelia na mieste nechali mŕtvoly väzňov z Dachau. Aj ich pred smrťou navliekli do poľských uniforiem.

Falošný prepad vysielača mal z nacistov urobiť obete, ktoré sa iba bránia agresii svojho suseda. Nebol jediný, na spoločnej hranici sa odohralo viac podobných podvodov. Celá operácia dostala kódové pomenovanie Himmler.

Predstavitelia nacistického Nemecka sovietskej Červenej armády salutujú pred nacistickou vlajkou s hákovým krížom v Breste-Litve počas osláv nového vymedzenia hraníc po napadnutí Poľska nacistickým Nemeckom 1. septembra 1939. K napadnutiu Poľska došlo krátko po podpísaní Paktu o neútočení (Pakt Ribbentrop-Molotov, Pakt Hitler-Stalin) medzi Hitlerovým Nemeckom a Sovietskym zväzom v Moskve. Foto – TASR/AP

Mýtus sa pokúša zabrániť Amerike vstúpiť do vojny

Od prvej chvíle nepôsobil pokus nacistov vyviniť sa presvedčivo. Na Poľsko totiž zaútočili takmer dva milióny nemeckých vojakov. Tvrdenie, že vám niekto prepadne jednu vysielačku a vy proti nemu vzápätí dokážete okamžite poslať takúto masu ľudí spolu s tisícmi tankov, delami a lietadlami, vôbec nevyzerá dôveryhodne.

No to neznamená, že sa Hitler verzie o zlovoľných Poliakoch a mierumilovných nacistoch vzdal. Naopak, príbeh sa snažil použiť okrem iného na to, aby zabránil Spojeným štátom vstúpiť do vojny.

Nacisti si uvedomovali, že definitívny zvrat v 1. svetovej vojne nastal vo chvíli, keď do nej vstúpili Američania. Snažili sa, aby sa tentoraz nič podobné nezopakovalo. S týmto cieľom rozpútali v USA propagandistickú operáciu, ktorá mala posilniť izolacionistické nálady medzi politikmi a vo verejnosti (americký izolacionizmus presadzoval politiku nezasahovania Spojených štátov do diania vo svete, a teda aj nekladenie odporu nacistom).

Medzi menej sofistikované pokusy o získanie politického vplyvu patrili rôzne publikácie či články alebo nepriame podplácanie izolacionistických kongresmanov. Konečným cieľom bolo dostať z Bieleho domu Franklina D. Roosevelta, ktorého v novembri 1940 čakali voľby. V nich bol nakoniec tretíkrát zvolený za prezidenta.

Nacisti sa intenzívne snažili pracovať aj so svojimi stúpencami medzi Američanmi nemeckého pôvodu. Nebola to vôbec márna snaha. Vo februári 1939, teda ešte pred vypuknutím vojny, mali americkí nacisti nemeckého pôvodu zjazd v New Yorku. V Madison Square Garden sa ich vtedy zišlo 20-tisíc.

Poľsko s týmto všetkým na prvý pohľad veľmi nesúvisí, ale zohralo dôležitú úlohu v neúspešnej spravodajskej hre, ktorú nacisti rozohrali. Koncom marca 1940 do amerických médií vypustili falošné dokumenty, ktoré vraj patrili poľskej vláde a mali dokazovať, že prezident Roosevelt Varšavu povzbudzoval, aby v roku 1939 prepadla Nemecko.

Goebbelsovo ministerstvo propagandy účel podvrhu definovalo jasne: „Posilniť postavenie amerických izolacionistov a postaviť Roosevelta do neriešiteľnej situácie, obzvlášť v súvislosti s jeho aktuálnou kandidatúrou na prezidenta.“

Ministerstvo propagandy v inštrukciách ambasáde vo Washingtone oznámilo, že nie je potrebné, aby samo zdôrazňovalo Rooseveltovu zodpovednosť, pretože „jeho nepriatelia sa o to sami postarajú“.

U Goebbelsa sa prerátali. Americké médiá podvrh väčšinou hneď označili za propagandu, Roosevelt voľby vyhral, Spojené štáty do vojny nakoniec vstúpili a Nemecko ju prehralo.

2. svetová vojna

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash