Prezident Schuster dostal posledné pomazanie, pred 15 rokmi prežil len zázrakom
Pred 15 rokmi zažilo Slovensko boj o život prezidenta v priamom prenose, a za okolností, nad ktorými väčšina krajiny krútila hlavou. Prípad Rudolfa Schustera bol mediálnou udalosťou roka.
Je večer 25. júna 2000. Pred nemocnicou ministerstva vnútra v centre Bratislavy parkuje sanitka, niekoľko policajných áut a bavoráky ochranky prezidenta Rudolfa Schustera. Za múrikom postáva asi 20 novinárov.
Dvere nemocnice sa otvárajú a ochranka s lekármi nakladá do sanitky bezvládne telo prezidenta. Dýchajú za neho prístroje. Bodyguardi ho poriadne nezakryjú, fotografi ho fotia. Sanitka v kolóne s policajtmi a limuzínami vyráža, a jedno z novinárskych áut s českou poznávacou značkou sa zaradí nebadane do kolóny.
V Národnom onkologickom ústave Schustera vykladajú zo sanitky, no dvere nemocnice sú zamknuté a je za nimi tma. Prezidentov syn Peter vyskočí z limuzíny, päsťou tlčie do dverí a kričí, aby otvorili. Rodina prezidenta je zúfalá a bodyguardi nevedia, čo majú robiť. Po niekoľkých minútach sa dvere otvoria.
Video: Slovenskí lekári to vzdali, zachránili ma rakúski
Novinári nakúkajú do sanitky, v ktorej prebieha niečo, čo pripomína resuscitáciu prezidenta, a telefonujú do redakcií. Ich domnienku o resuscitácii neskôr potvrdil aj rakúsky lekár Ernst Bodner.
Redaktor jedného z rádií v strese do živého vysielania hovorí, že „pána prezidenta vezú na patológiu“, vidí totiž nemocničnú ceduľku ukazujúcu na toto oddelenie. Ochrankári ešte počas živého vstupu na novinára kričia „Čo to trepeš, ty k…!“, v prenose rádia všetko počuť.
Schustera v skutočnosti previezli len na CT vyšetrenie a potom ho prevezú do nemocnice na Kramároch. Je na pokraji smrti. K zlyhávajúcim pľúcam sa pridáva kolaps ďalších orgánov.
Lekári oznamujú rodine, aby sa s ním prišla rozlúčiť. A nech so sebou zoberú aj kňaza, aby dal Rudolfovi Schusterovi posledné pomazanie. Rodina prichádza, farár urobí, čo má. Schusterov hovorca Jozef Leikert má dlhé desiatky minút vypnutý mobil a novinári nevedia, či prezident ešte žije, alebo je po smrti.
Zázrakom prežil. Zachránili ho lekári z rakúskeho Innsbrucku a dnes 81-ročný Schuster verejnosť dodnes prekvapuje svojou akčnosťou – napríklad tým, že si ešte trúfol na expedície na Aljaške či Severnom ľadovom oceáne.
Z chrípky takmer smrť
Keď sa pred 15 rokmi – 14. júna 2000 – v servise agentúr objavila krátka správa, že prezident leží v nemocnici, veľa rozruchu to nevyvolalo. V Bratislave boli horúčavy a teplomer ukazoval 36 stupňov. Ľudia kolabovali a na kolaps z tepla či prepracovanosti to vyzeralo aj so Schusterom. Na vtedajších 66 rokov bol v dobrej kondícii a krátko pred tým, ako mu prišlo zle, hral na tenisovom turnaji.
„Bol som s ním v ten deň posledný, kto sa s ním pracovne stretol. Bol v tvári rozpálený, čo bolo znamením horúčky. Nesťažoval sa a prijatie neskrátil ani o minútu, dokonca sa predĺžilo asi o dvadsať minúť. Videl som, že trpí, hoci sa ani slovkom nezmienil, že mu nie je dobre,“ spomína si jeho vtedajší hovorca Jozef Leikert. Vraví, že keď ho neskôr operovali, lekári ani nikto z kancelárie mu o tom nedal vedieť. „Novinári to vedeli skôr ako my v prezidentskej kancelárii.“
„Ide o febrilný stav s rozvratom vnútorného prostredia. Horúčky dnes ráno poklesli a zdravotný stav prezidenta Schustera sa zlepšuje,“ opisoval vtedy Leikert záver prezidentovho osobného lekára a priateľa Františka Samselyho.
O deň neskôr Samsely hlásil Schusterov stabilizovaný stav, normálnu teplotu a vravel, že „bez problémov prijíma potravu“, hoci má bolesti brucha. „Prezident ako každý človek reaguje na vplyv počasia. Choroba môže súvisieť s prehriatím organizmu,“ upokojoval novinárov lekár, ktorého špecializáciou bola balneológia – teda kúpeľné lekárstvo.
V horúčavách bez klimatizácie
Schuster ležal v nemocnici ministerstva vnútra, ktorá sa okrem policajtov starala aj o prominentov. Oproti iným nemocniciam nešlo o nadštandard. Ani prezident nebol v obrovských horúčavách v izbe s klimatizáciou – jednoducho tam takú nemali. Klimatizačnú jednotku mu priniesli až po tom, ako na to o niekoľko dní neskôr upozornili novinári.
Správy agentúr o tom, ako sa Schusterov stav zlepšuje, sa po treťom dni už do niektorých novín ani nedostali. Nový čas, ktorý chorobu ohlásil titulkom Schuster nedodržiaval pitný režim, už písal o tom, ako v nemocnici pozerá futbal a za víťaza Euro 2000 tipuje Portugalsko.
Všetko sa zmenilo 18. júna, keď lekári zistili, že mu prasklo hrubé črevo a časť obsahu sa dostala do brušnej dutiny. Prezidenta okamžite operovali, inak by zomrel. Lekári po operácii Schusterov stav označili za stabilizovaný a priebehu operácie aj jeho zotavovaniu pridali nejednoznačný prívlastok „primeraný“. Prezidentova manželka Irena tvrdila, že „komunikuje, no len veľmi slabo“.
Mikróby z nemocnice
Už o niekoľko dní prišla druhá operácia – štyri-a-polhodinová, ktorá mala čiastočne napraviť chyby z tej prvej. Lekári odhalili mikroorganizmy v brušnej dutine, proti ktorým nezaberali antibiotiká. Dodnes nie je jasné, ako sa prezidentovi dostali do tela, za pravdepodobnú verziu odborníci označili, že za to mohla hygiena v nemocnici ministerstva vnútra. Štvrť roka pred tým o nej hovoril vtedajší minister zdravotníctva Tibor Šagát ako o najhoršej v Bratislave z pohľadu bezbaktériového prostredia.
Mikróby prezidentovi spôsobili zápal v bruchu a krátko nato sa pridal zápal pľúc. Schustera, ktorý prestával dýchať, uviedli do umelého spánku. Novinári sa už v tom čase dozvedeli od ľudí blízkych rodine Schusterovcov, že je v ohrození života.
Počas toho, ako Schuster upadal do kritického stavu, však nastala séria bizarných udalostí, ktoré ukázali, že situáciu nezvládali nielen lekári, ale ani ochranka a ľudia okolo prezidenta. Bezvládne telo prvého muža krajiny na umelej ventilácii niekoľkokrát počas prevozov „ukázali“ fotoreportérom a kameramanom. Keď Schusterovi chýbal prístroj, priviezli mu ho vchodom okolo novinárov, a tí hneď zisťovali, na čo sa používa, a robili z toho vlastné závery. Informácií o jeho stave bolo v médiách stále viac, často išlo o zmes pravdy a dohadov.
Špeciálom do Rakúska
V takmer beznádejnej situácii prezidenta už okrem našich lekárov liečili aj doktori z Prahy, ktorí sa starali o Václava Havla. Toho rok predtým operovali s rovnakou diagnózou. Operácia prebehla na špičkovej klinike TILAK v rakúskom Innsbrucku. Tam mali aj prístroje, ktoré dokázali okysličovať krv aj v prípade úplného zlyhania pľúc, čo hrozilo. Schustera na transport pripravil rakúsky anesteziológ Walter Hasibeder a potom ho vládnym špeciálom previezli do TILAKu.
Hasibeder povedal, že v brušnej dutine je viac ako 200 druhov škodlivých baktérií. Rakúski lekári jeho stav označili za „stabilizovaný, ale stále kritický“ a nevylúčili ani to najhoršie – že zomrie, alebo bude mať pre nedostatok kyslíka trvalo poškodený mozog. Už o niekoľko dní a po ďalšej operácii sa pacientov stav zlepšoval. Lekári v Innsbrucku vydávali každý deň tlačové správy a urobili niekoľko tlačových konferencií. Novinári vedeli o prezidentovi väčšinou viac než vtedajší premiér či ministri, denne sa stretávali so Schusterovými príbuznými. Rodina sa uzavrela pred vtedajším vedením štátu a vyčítala mu, že prezidenta dočasne zbavili jeho kompetencií.
Brucho stálo hlavu ministra
Po štyroch dňoch v Rakúsku vedenie nemocnice oznámilo, že sa infekciu v brušnej dutine podarilo zvládnuť a je mimo ohrozenia života. Ukázalo sa tiež, že na Slovensku mu urobili ďalšiu operáciu v plnej narkóze, ku ktorej neexistovali lekárske záznamy, čo vyvolalo ďalší škandál. Postup lekárov v Bratislave prešetrovala zvláštna komisia, podľa ktorej nebol optimálny. Odstúpil preto minister zdravotníctva Tibor Šagát.
Schustera prebrali z umelého spánku po 13 dňoch. „Už reaguje na jednoduché výzvy,“ hovoril anestéziológ Hasibeder. 10. júla si prvýkrát sadol a zjedol trocha zemiakovej kaše. O pár dní sa postavil na nohy. Dobré správy krátkodobo posilnili kurz slovenskej koruny.
Liečbu v Rakúsku medzičasom zdravotná poisťovňa odhadla na 100-tisíc eur. Keďže vtedy nebol Facebook, nebolo jasné, či ľudí poburuje, že liečbu v zahraničí preplatí poisťovňa. Médiá správu prijali pokojne.
Rudolf Schuster sa v Innsbrucku zotavil tak, že 1. augusta opäť prevzal prezidentské právomoci a v sivom nemocničnom župane prišiel na tlačovú konferenciu. Hovoril pomaly, ale asi pätnásť minút. Väčšinu času ďakoval – ľuďom, cirkvám, rakúskym lekárom, médiám. Slovenských doktorov vynechal.
O naturalizme, s akou sa táto téma vtedy riešila, svedčí aj citát prvej dámy Ireny Schusterovej. „Keď som to raz zazrela, hoci som nechcela veľmi vidieť, ale som to zazrela, mala som dosť na celý deň a celú noc. Takéto brucho vidieť, čo som ani neverila, že by to sa mohlo niekedy sceliť a byť v poriadku.“
Prezident sa ešte liečil v rehabilitačnom centre na okraji Innsbrucku a v polovici augusta sa vrátil na Slovensko.
Do prezidentského paláca namontovali klimatizáciu, Schuster vymenil osobného lekára za konzílium a namiesto nemocnice ministerstva vnútra ho prebrala vojenská nemocnica, ktorá sa s vnútrom aj tak neskôr zlúčila.
Jeho nástupca Ivan Gašparovič nemal za desať rokov vo funkcii vážne zdravotné problémy a zatiaľ ich nemal ani výrazne mladší Andrej Kiska. O Schusterovej chorobe vyšli dve knihy, na film si nikto netrúfol.
Schuster teraz vraví, že ho ochorenie nezmenilo. Keď sa ho však aj po rokoch naň pýtali, mal slzy v očiach.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
