Denník N

Fotograf Kadir van Lohuizen: Severný pól nebude existovať, to biele miesto zmizne

Kadir van Lohuizen. Foto N – Robert Barca
Kadir van Lohuizen. Foto N – Robert Barca

Kadir van Lohuizen začínal fotografovaním konfliktov a katastrof. Dnes sa venuje najmä environmentálnym témam. V Bratislave Holanďan predstaví dva fotografické projekty – jeden o stúpajúcich hladinách oceánov, druhý o tom, ako narábame s odpadom.

Holandský fotograf Kadir van Lohuizen prišiel do Bratislavy na pozvanie nadácie Slovak Press Photo ako člen poroty súťaže slovenskej novinárskej fotografie. Hovorí o tom, kam speje profesia fotožurnalistu, aký význam ešte má fotografia v dnešnom svete plnom obrazov a o vplyve klimatickej krízy, ktorý si ešte stále dostatočne neuvedomujeme. Van Lohuizen v Bratislave v pondelok 2. septembra predstaví projekty Wasteland a Rising Sea Levels: Where Will We Go?. Obe výstavy potrvajú do 4. októbra.

V projekte Wasteland sa venujete tomu, ako ľudstvo narába s odpadom. Predstavujete ho aj v Bratislave, na nábreží Dunaja minulý týždeň pribudlo šesť veľkých lodných kontajnerov, v ktorých bude vaša výstava. Hovorili ste o tom, že vás samého prekvapilo, koľko ste predtým o odpade nevedeli. Napríklad že do roku 2050 bude v oceánoch podľa hmotnosti viac plastov ako rýb. Čo ešte ľudia nevedia?

V prvom rade si myslím, že ľudia si neuvedomujú, koľko odpadu vôbec produkujú. Venujeme tomu pramálo pozornosti, lebo sme príliš spohodlneli. Vynesieme smeti na ulicu či do kontajnera a do rána len tak zmiznú. Je omnoho komplikovanejšie myslieť na to, čo by sme nemali vyhadzovať vôbec alebo čo by sme mali aspoň separovať.

Myslíte si, že to je otázka našej lenivosti či ignorancie?

Ignorancie alebo nedostatku vzdelania či osvety. Môžeme za to, samozrejme, aj ako zákazníci či konzumenti. Ale väčší podiel viny podľa mňa nesie priemysel a korporácie, ktoré sa k životnému prostrediu správajú nezodpovedne.

Wasteland ste nafotili v šiestich mestách sveta: v Jakarte, Tokiu, Lagose, Amsterdame, New Yorku a Sao Paule. Aké sú najväčšie rozdiely medzi rozvinutým a rozvojovým svetom v tom, ako pristupujú k odpadom?

Ako príklad za všetky uvádzam Lagos. Máme tendenciu myslieť si, že v krajinách ako Nigéria, Bangladéš či India to vyzerá špinavo a zanedbane, že smeti sa tam váľajú po uliciach. A tak máme dojem, že ľudia tam musia produkovať mnoho odpadu. V skutočnosti je to naopak. Newyorčan vyprodukuje 15-krát viac odpadu ako niekto z Lagosu. Na Západe si o sebe myslíme, akí sme rozvinutí a civilizovaní, a v skutočnosti nie sme. Práve v Nigérii, Bangladéši či Indonézii je recyklovanie v ľuďoch omnoho hlbšie zakorenené ako na Slovensku či v Holandsku.

Prečo je to tak?

Stoja za tým často vládne programy, investície či stimuly.

Fotografia z projektu Wasteland. Foto – Kadir van Lohuizen

Ako vnímate odozvu na tento projekt? Stalo sa napríklad, že by vaše fotografie viedli k nejakej reálnej zmene?

Nemôžem povedať, že by to bolo v dôsledku môjho projektu, ani si nemôžem dávať žiadne zásluhy. Ale myslím si, že postupne majú ľudia väčšie povedomie o recyklovaní a zodpovednom prístupe vlády, samospráv a miest.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Kultúra

Teraz najčítanejšie